Už sa nemohla dočkať, kedy ho konečne uvidí a pritúli si ho k sebe. Veľmi sa na synčeka tešila, už teraz ho milovala... Ešte nikdy v živote nebola šťastnejšia.

Neznámy záchranca
Soňa prešla popri parku a uprela pohľad na deti šantiace v pieskovisku. Prvé, čo jej napadlo, bolo, že jedného dňa aj jej malý huncút vyrastie a bude stavať hrady z piesku. Iba sa pousmiala a kráčala ďalej. V tom ju drobec kopol tak prudko, až sa musela na chvíľu zastaviť a nadýchnuť sa. „Len pokojne, zlatíčko, ešte pár dní musíme vydržať,“ prihovorila sa bábätku a opäť si pohladila bruško. Obišla park a v tom to prišlo. Silné kŕče, ktoré ju úplne ochromili. Ostala nehybne stáť a od prekvapenia ani nedýchala. Nohy ju neposlúchali, klesla k zemi. Sadla si na trávnik a zhlboka dýchala.

d
Zdroj: Shutterstock

„Bože môj,“ zavzlykala. „Už je to tu.“ Zdvihla zrak, aby požiadala niekoho o pomoc. Nikto si ju však nevšímal a kontrakcie boli čoraz silnejšie. Zrazu sa za ňou ozval príjemný hlas: „Pani, ste v poriadku?“ Soňa práve prekonávala ďalšiu z kontrakcií, keď sa pred ňou objavil neznámy starší pán. Mohol mať niečo okolo sedemdesiatky, tvár a ruky mal poznačené ťažkým životom. Soňa sa potešila, že si ju konečne niekto všimol. Iba hlesla: „Preboha, budem rodiť!“