Maca

Verejné statusy zverejňuje na svojom facebooku a tisícky sledovateľov s ním prežívajú jeho životnú drámu. Z jeho slov vyberáme: 24. február Prvý deň vojny: Oleksandr a vlastne nikto ešte nemohol tušiť, ako bude vojna na Ukrajine prebiehať. Vtáky to však tušili. Oleksandr napísal: „Keď dôjde k explózii, vtáky vzlietnu. Škriekajú a krúžia po oblohe.“

28. február Piaty deň vojny: Zobudiť sa len preto, že ste sa zobudili a nie preto, že v okolí vybuchla raketa, je požehnanie. My však počujeme sirénu. S manželkou pomáhame deťom obliecť sa a odviezť ich do pivnice. Vybavil som ju karimatkami, spacákmi, vodou aj teplým oblečením. V prvý deň, keď nás za svitania prebudil rachot rakiet, a moja žena sa spýtala, čo sa stalo, tam nebolo nič. V ten deň sa začala vojna.

Pomaly nám dochádza jedlo, musím ísť do obchodu. Našťastie v meste zatiaľ potraviny fungujú dobre, aj keď sú už niektoré regály prázdne. Kúpil som, čo som potreboval a idem domov. Pri bankomate stojí rad ľudí, na uliciach je pokoj. Facebook a webová stránka ukrajinskej pravdy je spolitizovaná. Najskôr som pozeral aj ruské weby, ale tretí deň som prestal - jednoducho sa to nedá čítať... 6. marec Jedenásty deň vojny: Bolo to veľmi ťažké rozhodnutie, lebo rodina je pre mňa všetkým, tak som sa kvôli ich bezpečnosti musel s nimi rozlúčiť. Neviem, kedy ich uvidím a či ich ešte niekedy uvidím. V ten deň ráno moja žena zistila, že z nášho mesta vypravia evakuačný vlak do Ľvova. Rozhodol som sa odviezť ich na hranicu.

Zbalili sme minimum vecí – každý jeden ruksak. Na stanici bolo mnoho ľudí. Mnohí lúčiac sa – neudržali slzy. Do vlaku zobrali každého, kto sa pomestil. Mali sme pred sebou tisíce kilometrov. Bola to veľmi náročná cesta. Malé deti plakali. Vlak mal len dve toalety pre všetky vozne. Krajinou sa presúval so zhasnutými svetlami - kvôli maskovaniu pred ostreľovaním. Ale ľudia si pomáhali, delili sa o jedlo a vodu. Keď sme prechádzali cez kyjevskú oblasť, vedeli sme, že v blízkosti sa bojuje. Ale vydržali sme. Pamätám si tvár jednej zvädnutej starenky – celý čas bola ticho a v očiach mala hrôzu… Ľvov. Pri vstupe do mesta počujeme sirénu. Sú tu už davy utečencov. Chcú odísť do bezpečia. Tak sme sa postavili k nim do radu na vlaky do Poľska...

Bolo ťažké stáť toľko hodín. Po ôsmich hodinách státia prišla noc. Za tento čas odišlo do Poľska najmenej päť vlakov. Čakali sme v tuneli. Bolo tu chladno, ale už sme nemohli vyjsť z radu, lebo by nás nepustili späť. Tak sme prenocovali v chladnom tuneli zapchatom ľuďmi. Keď prišiel „náš“ vlak, vypukla panika. Bál som sa, že mi udupú deti. Snažili sme sa držať pri stene, manželka bola vpredu, ja vzadu, deti v strede, aby sme ich v prípade, že by sa niečo stalo, prikryli telom. Začínalo to byť nebezpečné. Potom však jedna žena z davu povedala: „Na čo čakáte? Máte malé deti - predbehnite sa dopredu.“ Tak som povedal manželke: „Vezmi deti a utekaj.“ Ani som ich nestihol poslednýkrát objať.

Ráno som striehol na svoj vlak. Na zemi bol kúsok polystyrénu, vďaka ktorému som úplne nezmrzol. Do večera som všetko, čo sa okolo mňa odohrávalo, vnímal ako v hmle. Ale stihol som si všimnúť informáciu o jeho príchode. Nastupovanie trvalo len desať minút. Nastala tlačenica. Ženy, ktorým v dave takmer udupali deti, strašne kričali. Počul som, ako sa niekto snaží nájsť rodičov strateného dieťaťa.

Cesta späť bola veľmi dlhá - vlak zmenil trasu, snažil sa prejsť cez mestá, kde sa nebojovalo. Teraz som doma v Dnipre. Urobil som, čo som musel, ale moje srdce plače. Moja rodina je v cudzej krajina a ja jej nedokážem pomôcť. A ja som tu celkom sám. Nikto z nás, ktorí sme zostali na Ukrajine, nevie, aký osud ho postretne...

2. apríl 38. deň vojny: Rusko v noci zaútočilo na Dnipro. Za polhodinu zasiahlo mesto toľko rakiet, koľko naň bolo vypálených počas celej predchádzajúcej vojny. Počul som asi desať silných výbuchov jeden za druhým. Dovtedy sa dalo povedať, že nás armáda obchádzala. Ale po tejto noci to už nie je pravda. Netuším, kam sa až dostali.

Podľa oficiálnych informácií zničili nočné útoky celú infraštruktúru. Neviem to skontrolovať a nevedomosť mi ubližuje. Ale taký je teraz život, nie som v tom sám. Ostreľovať začali aj iné mestá nášho kraja. Píšu mi kamaráti a pýtajú sa, ako sa mám. Vlastne preto som sa rozhodol napísať tento príspevok. Aby som vám to povedal. Lebo žijem! Moja univerzita funguje. Kurzy máme online, ale konajú sa tak, ako majú - podľa rozvrhu. Keď sa počas vyučovania spustí poplach, poprosím študentov, aby išli na bezpečné miesto. Raz zaznela siréna, no štyria žiaci z online vyučovania neodišli. Pýtal som sa, prečo. Dvaja boli už v protibombovom kryte, ostatní v suteréne.

Obchody s potravinami? U nás zatiaľ fungujú, len zmizlo veľa známych značiek produktov. Keď kupujem potraviny, pri východe z obchodu vložím časť z nich do košíkov, kde je napísané Ukrajinské ozbrojené sily. Tieto košíky sú vždy plné - obyvatelia mesta sú vďační armáde, ktorá nás chráni.

Po večeroch si zoomujem s deťmi a manželkou. Všetko je u nich v poriadku, ale veľmi mi chýbajú. Viem, že som spravil správnu vec, keď som ich odviezol na hranice. Som vďačný Európanom, že im pomohli.

A čo robím ja? Občas idem pozrieť von na hviezdy. Teraz sú také svetlé a je ich tak veľa… V noci mesto nesvieti. Mám pri sebe svoju mačku. Sedím na stoličke a ona je vedľa mňa. Keď začne hučať siréna, volá ma domov. Beží k dverám a potichu mňauká…

Olexandr to ZAŽIL na vlastnej koži. Vraví: TAKTO sa začala VOJNA!

Plus TV

Vianočná anketa s celebritami. Stalo sa im, že niekedy nenašli vianočné darčeky?

Michal Hudák s partnerkou a rodinou boli na finále ČSMT

Čínsky horoskop 2025: Rok HADA prinesie nečakané zvraty ale aj pozitívne zmeny! Čo nás čaká?

Výber pre vás

Olexandr to ZAŽIL na vlastnej koži. Vraví: TAKTO sa začala VOJNA!

Súvisiace články

Na Slovensko putujú aj stovky ZVIERATIEK. Mladá hrdinka zachránila aj KONE!

Detičky UTEČENCOV sú skutočne HRDINSKÉ: Takto vítajú Slovensko!

Tanečný súboj MALIČKÉHO UTEČENCA s naším POLICAJTOM: Vybehne vám slzička

Plus TV

Vianočná anketa s celebritami. Stalo sa im, že niekedy nenašli vianočné darčeky?

Michal Hudák s partnerkou a rodinou boli na finále ČSMT

Čínsky horoskop 2025: Rok HADA prinesie nečakané zvraty ale aj pozitívne zmeny! Čo nás čaká?

Výber pre vás