Vraj sa rozišla s priateľom a teraz nevie, ako prísť na iné myšlienky. Nahovorila som ju, nech sa vyberie niekam k vode alebo na hory. Poradila som jej, kde prenajímajú chatu na horách. Bola som tam s manželom a veľmi sa nám tam páčilo. Kristína ma poslúchla a odišla na dva týždne na dovolenku.

Neďaleko mám zrub
Keď sa vrátila, ani nečakala, kým sa spýtam, ako sa mala, a rovno začala rozprávať sama. Bol to vraj najkrajší zážitok v jej živote. Žiarila šťastím – cesta nebola dlhá a čerstvý vzduch v lese ju osviežil. Pomaly prestávala myslieť na bolestivý rozchod. Priznala: „Nevedela som si predstaviť, že by som ešte niekoho iného dokázala milovať, ale ako som sa blížila k horám, cítila som sa akási voľnejšia, mladšia a plná energie.“ Les s ňou robil zázraky.

Na mieste ju už čakal muž, ktorý prenajímal menšie chaty. Volal sa Michal. Mal krásny hlboký hlas, károvanú flanelovú košeľu, pod ktorou sa črtala svalnatá hruď. Ukázal jej chatu, kde už v kozube horel oheň. Chata bola krásna, útulná a bolo v nej príjemne teplo. Sympatický chatár doniesol na uvítanie aj košík s jedlom. S chuťou zjedla všetko, čo pripravil. Povedal jej, že neďaleko má svoj zrub, a tak bude na ňu dohliadať. Predsa len, boli v lese.

Zaskočená dažďom
Na druhý deň sa Kristína vybrala na túru, ale prešla sotva kilometer, keď začali padať prvé veľké kvapky dažďa. Mrzelo ju, že počasie nevyšlo, ale neostávalo jej nič iné, len sa vrátiť do chaty. Rýchlo premokla, tak sa prezliekla do suchých vecí a o chvíľu premožená teplom zaspala pri kozube. Prebrala sa až na klopanie. Za dverami stál Michal, ktorý jej doniesol pečenú rybu.