Peter vyštudoval Evanjelickú bohosloveckú fakultu. Ale nie každý, kto ju skončí, musí byť farár. Zaujímala ho najmä filozofia a religionistika, teda veda, ktorá skúma náboženstvá všeobecne. Jeho život sa však časom ubral iným smerom. Priznáva, že ho zlákali automaty a tie sa pričinili tiež o to, že skončil na ulici.

spisovatel z ulice
Zdroj: Archív

Vie, kde umrie
V januári 2003 ho vyhodili z ubytovne pre niekoľkomesačné podlžnosti. Ale vraj k tomu smeroval už dlhšie. Robil chyby a vypomstili sa mu. Peter si vyskúšal „homlesácky“ život nielen v Bratislave, ale aj v Prahe a vo Viedni, preto vraví, že kto dokáže prežiť na ulici v slovenskej metropole, prežije na ulici v hociktorom väčšom meste Európy.

„Pre mňa je Praha najkrajšie mesto na svete. V polovici 90. rokov som tam bol na ročnom študijnom pobyte a zamiloval si ju. Viedeň je pre mňa druhé najkrajšie mesto sveta a Bratislava je mesto, kde som doma a kde aj umriem.“ Peter vraj nikdy nepatril ku klasickému typu bezdomovca. Žiadna špinavá troska sediaca na lavičke a popíjajúca čučo. Pohyboval sa na ulici medzi ľuďmi, ktorí boli akční a snažili sa so svojou situáciou niečo urobiť. Vedel si poradiť sám, bez akejkoľvek charity.

Článok pokračuje na ďalšej strane >>>