Vyrastala na dedine. Chovali zvieratá, chystali drevo na zimu, pracovali v záhrade. Jej rodičia prišli o prvých chlapcov-dvojičky, a keď sa im narodila Ivanina mladšia sestra, ktorá sa rada zvŕtala v kuchyni, otec začal Ivanu vychovávať ako syna.

Otec to vedel...
„Stále mi hovoril, že raz bude zo mňa policajtka alebo vojačka. Ale naozaj by mi nikdy nenapadlo, že bude mať pravdu,“ hovorí s úsmevom Ivana. Po vysokoškolskom štúdiu na zdravotníckej fakulte chcela odísť pracovať do zahraničia. Osud to však zariadil inak. Ivanin otec mal ťažký úraz, preto zostala doma. „Chcela som sa oňho postarať a mamke byť vo všetkom nápomocná, a tak som sa zamestnala ako terénna zdravotná asistentka,“ vysvetľuje, Asi po roku jej bývalá spolužiačka povedala, že na strednej zdravotníckej škole robia nábor zdravotných sestier k ozbrojeným silám, či to nechce skúsiť. Práve tam sa začala jej kariéra profesionálnej vojačky.

Profesionálna vojačka Ivana Krivošová.
Zdroj: Archív I.K.
Profesionálna vojačka Ivana Krivošová.

Ťažké časy
Ivana bola vždy štíhla a húževnatá aj napriek tomu, že jej jediným „športom“ bol tanec vo folklórnom súbore a práca okolo statku a domu. Netají sa tým, že začiatky v armáde boli ťažké: „Po nástupe na základný výcvik v Martine zostal môj civilný život za bránami kasární a s ním aj istá pohodlnosť. Zrazu sme neznamenali nič. Boli sme len skupina civilistov, z ktorých bolo treba urobiť fyzicky zdatných, disciplinovaných a hrdých vojakov,“ vysvetľuje. Inštruktori základného výcviku boli tvrdí, nekompromisní, ale dokázali aj povzbudiť. Ale občas aj na ňu prišli chvíle, keď sa sama seba pýtala, kam sa to dostala a čo tam robí.

Kliknite do galérie pod článkom.