Bol deň pred Vianocami a Tošmo – ako Mareka volajú kamaráti, - mal vtedy len šestnásť rokov. S dvoma kamošmi sa zavrel v garáži pod domom. Chceli si vyrobiť vlastného „piráta“.
Nečakaný výbuch
„Miešali sme hliníkový prášok s ďalšími chemikáliami,“ začína svoje rozprávanie Marek. „V štvordecovej fľaške som pripravoval výbušnú zmes a vyšiel som na ulicu skúsiť, či funguje,“ spomína. „A zrazu sa ozvala strašná rana!“ Bol to okamih. Marek odrazu nič nevidel, len počul krik. Explózia bola taká silná, že mu roztrhala ruku na kúsky, rozpárala žalúdok, rozrezala črevo a dno z fľaše mu potrhalo šľachy na nohe. „Bol som celý dorezaný. Sklo lietalo na všetky strany,“ hovorí Marek a pripúšťa, že mal šťastie v nešťastí, lebo fľašku nestihol uzavrieť. „Keby som ju pevne zaskrutkoval, neviem, ako by som dopadol.“
V sanitke pri vedomí
K nešťastiu dorazila sanitka v rekordne krátkom čase. Marek bol pri vedomí, len pre zatvorené oči nič nevidel. Spomína: „V sanitke som sa rozprával s lekárkou. Pýtala sa ma, či som niečo pil. Spomenul som si na mamine rumové guľky. V tých však nebol alkohol, len aróma.“ Bol pri úplnom vedomí, dokonca lekárke nadiktoval svoje rodné číslo. „Hneď ma brali na operačku. Keď mi dezinfikovali ruku, ukrutne to bolelo. Vrešťal som ako besný. Pamätám si aj to, ako ma uspávali.“
