Od mladosti zápasila so psychickými problémami, najmä odkedy jej ako trinásťročnej zomrela matka. V roku 1904 zomrel na rakovinu jej otec Sir Leslie Stephen, redaktor a literárny kritik, ktorý založil Dictionary of National Biography. O dva roky nasledoval otca na večnosť jej brat Toby. Virginia sa nervovo zrútila a prvýkrát sa pokúsila o samovraždu.

A žiadna spisovateľka!
Woolfová sa vzdelávala doma čítaním kníh z bohatej otcovej knižnice. Po jeho smrti sa so sestrou presťahovala do Bloomsbury, kde sa neskôr začala schádzať skupina intelektuálov a umelcov. Názory skupiny poznačili aj literárne dielo Woolfovej. Depresie zrejme komplikovali aj jej šťastie v láske. Rok pred svadbou napísala svojej priateľke tieto slová: „V dvadsiatich deviatich som stále slobodná, neúspešná, bezdetná a tiež duševne chorá. A žiadna spisovateľka.“ Napriek tomuto pesimizmu bola rozhodnutá stať sa spisovateľkou a pocítila, ako sa jej jazyk vzmáha: „Každé slovo vášnivo žeravie ako podkova na kovadline.“

Výnimočná Virginia Woolfová: Prečo si slávna spisovateľka VZALA ŽIVOT?
Zdroj: Profimedia

 

Tlačiarenský stroj a vydavateľstvo
V roku 1912 sa vydala za Leonarda Woolfa, ktorý bol autorom statí o ekonomike. O päť rokov neskôr manželia kúpili ručný tlačiarenský stroj a založili vydavateľstvo Hogarth Press. A nebolo hocijaké, okrem niektorých románov Virginie Woolfovej v ňom vyšli aj iné diela vtedajšej moderny, básne T. S. Eliota, ale najmä preklady kompletného diela priekopníka psychoanalýzy Sigmunda Freuda.