Slovenka Ivana v zahraničí: V Prahe mi chýba bratislavský „pokoj“

Slovenka Ivana v zahraničí: V Prahe mi chýba bratislavský „pokoj“

Slovenka Ivana Bruteničová (33) odišla do Prahy pred rokom, no ak ju rodina nebude akútne potrebovať, vrátiť sa neplánuje.

Do českej metropoly odišla v období, keď partnerský vzťah na diaľku začal prirodzene vyžadovať viac spoločných chvíľ. V tom čase v nej dozrelo aj rozhodnutie zmeniť zamestnanie. „V Prahe sa mi vždy páčilo, navyše miestny trh práce – a to aj v sociálnej oblasti, v ktorej sa pohybujem – ponúkal zaujímavé možnosti uplatnenia. A tak sa veci prirodzene dali do pohybu,“ spomína na inštinktívne začiatky mladá sociálna pracovníčka a amatérska umelkyňa. Zároveň nikdy nevnímala Prahu ako cudzinu, keďže cesta z Bratislavy trvá 4 hodiny.

Naplniť svoj (a iných) život
Ivana sa nevydala do Prahy naplniť „len“ svoj vlastný život, ale aj pomáhať ostatným. Keďže vyštudovala liečebnú pedagogiku, začala sa venovať deťom i dospelým s kombinovaným zdravotným postihnutím. S kolegami riadi liečebno-výchovné programy, ktoré majú rozvíjať ich sebarealizáciu a starostlivosť o seba. „Hľadáme tvorivé cesty, ako podporiť v týchto ľuďoch to, čo im ide, a pomôcť im v opaku, aby napriek hendikepu viedli čo najnaplnenejší život,“ hovorí Ivana o záslužnej práci.

Dôležité je byť oporou
Zároveň pracuje ako sociálna pracovníčka v organizácii Fokus, ktorá sa stará o ľudí s duševným ochorením mimo nemocnice. „Je to práca niekedy náročná, ale aj kreatívna, pretože každý človek, s ktorým spolupracujem, je iný a potrebuje odlišný prístup,“ zamýšľa sa Ivana.

Najdôležitejšie vraj je, aby človek dokázal byť oporou pre ľudí, ktorým má byť nápomocný, čo neznamená, že nemôže mať vlastné starosti či problémy. Hovorí: „Treba mať nad nimi určitý nadhľad. A nachádzanie tohto nadhľadu na moju vlastnú duševnú krajinu aj mňa osobne veľmi posúva.“

Cestuje po meste
Aj v meste s takou príbuznou rečou a mentalitou a partnerom po boku sa Ivana spočiatku cítila osamelá. „V Bratislave mám viacero blízkych vzťahov, ktoré sú pre mňa významné, a musela som si zvykať na menej časté stretnutia a iné spôsoby udržiavania kontaktov.“

Ľudia prišli so záľubami
Odhliadnuc od toho boli jej začiatky pomerne hladké. „S prácou prišiel každodenný rytmus, ku ktorému som postupne pridávala koníčky a s nimi prichádzali do môjho života noví ľudia.“ Vo voľnom čase sa Ivana v rámci psychohygieny venuje joge a objavila aj pôvab lezeckej steny. Ako terénna sociálna pracovníčka často cestuje po meste, čo jej pomohlo zorientovať sa. Naďalej však v uliciach hľadá svoje nové a nové srdcové miesta a neraz sa pri tom stratí...

Kotva nie je len jedna
Najťažšou skúsenosťou po rozchode bol pre Ivanu rozpad vzťahu, ktorý ju motivoval na veľkú životnú zmenu. „Musela som si vnútorne znova definovať, prečo v Prahe vlastne som a ako mi tu, za týchto zmenených okolností, je. Zistila som, že medzičasom sa mi celkom podarilo zakotviť aj v množstve iných vecí, než je partnerský vzťah,“ zhodnocuje to Ivana.

Divoké Slovenky?
Priznáva, že viackrát sa stretla (u mužov aj u žien) s názorom, že Slovenky sú veľmi temperamentné. „Celkom sa s tým nestotožňujem, nevnímam výrazný rozdiel medzi temperamentom českej a slovenskej ženy, teda ak nás porovnám napríklad so Srbkami alebo Španielkami. Ale ak ma považujú za temperamentnú, určite mi to neprekáža!“

Česi slávia čarodejnice
Napriek tomu, že Česi radi skloňujú slovenský temperament, práve oni sú podľa mnohých prieskumov na rozdiel od Slovákov veľmi sekulárny národ bez zásadnejších tradícií a náboženských obradov. Všimla si to aj Ivana.

Na druhej strane, vo väčšej miere ako my slávia jarný pohanský sviatok symbolického upaľovania čarodejníc na hranici. „Veľkú noc v mojom okolí vnímajú prevažne ako predĺžený víkend. No ‚čarodejnice‘ zvyčajne spájajú s hudbou a alkoholom, ale o čo pri tomto sviatku ide, mi objasnilo až samoštúdium,“ dodáva Ivana Bruteničová.

Pražania sú špeciálni
Ivana ľudí nerada porovnáva, ale mentalita v Prahe sa jej zdá odlišná ako inde. Predtým totiž študovala v Brne. „Pražania sú špecifickí. Vo veľkomeste sú všetci akísi rýchlejší, čo spočiatku môže vzbudzovať dojem neprístupnosti alebo nezáujmu. Ale nie je to tak, len vzťahy si vyžadujú viac úsilia,“ hovorí empatická žena, ktorá navyše ako amatérska fotografka vníma multikultúrne veľkomesto veľmi citlivo aj vizuálne.

„Praha je pre mňa jedno z najkrajších miest Európy a s verejným priestorom sa tu zaobchádza oveľa citlivejšie ako v Bratislave. Vyhovuje mi, že sa tu stále deje niečo kultúrne.“ Slovensku by popriala najmä citlivejšiu výstavbu v mestách a v ich blízkom okolí. „V Bratislave zo dňa na deň vyrastajú budovy čoraz pitoresknejšieho tvaru...“

Slovenskou devízou sú hory
Ivane zo Slovenska nechýbajú vysoké budovy, ale najmä vysoké hory. Kedykoľvek ich však môže navštíviť, ako to ani mnohí našinci pravidelne nerobia. Prekvapila nás ďalším obľúbeným miestom. „Chýba mi bratislavské trhovisko Miletička so svojou nezameniteľnou sobotňajšou atmosférou a tým najlepším vietnamským bistrom, aké som v Prahe zatiaľ nenašla,“ usmieva sa Ivana.

Niekedy jej chýba pokoj a spomalenie, ktoré je práve v Bratislave možné. „Vždy keď sa vrátim do svojho rodného mesta, mám prázdninový pocit. Inak mám obe krajiny mentálne prepojené, takže na sentiment dôvod nemám,“ uzatvára s úsmevom Ivana Bruteničová.

Autor: Bona Ondrášková
Foto: Shutterstock.com, profimedia.sk, archív I. B.

Focus Media

Video

Diskusia

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

"Najnovšie z Príbehy zo života"

Poradňa