Slovenky v zahraničí: Fínske počasie je veľká téma

Slovenky v zahraničí: Fínske počasie je veľká téma

Ľubica Kangas (45) do Fínska odišla za láskou. Dnes ju tam drží syn a úspešná profesia, ale aj fungujúci systém či prechádzky pri mori.

Fínsko je jej novým domovom už štrnásty rok. „S mužom sme sa zoznámili pracovne, potom sme sa na diaľku stretávali, nakoniec som sa tam presťahovala,“ spomína Ľubica. Aj keď dnes sú rozvedení, z ich vzťahu vzišiel úžasný, dnes 11-ročný syn. Vychováva ho v druhom najväčšom meste Espoo, vzdialenom 15 kilometrov od Helsínk, obklopenom lesmi a neďaleko pobrežia.

Počiatočná idyla
Jeden by neveril, no Ľubicine začiatky boli, ako sa vraví, ružové. „Všetko išlo ako po masle. Na úradoch som v porovnaní so Slovenskom jednoducho vybavila všetky formality, nastúpila som do jazykovej školy a o tri mesiace nastúpila do práce. Bolo to také ,medovotýždňové‘ obdobie,“ spomína Ľubica.

 Helsinki

Rozvod v cudzine je peklo
Prvé náročnejšie chvíle nastali, keď nastúpila na materskú. „Bola som sama doma s bábätkom, manžel celé dni v práci a rodina ďaleko. Vtedy som sa cítila veľmi sama,“ priznáva Ľubica a dodáva, že pomaly sa začali pridružovať partnerské problémy, ktoré vyvrcholili odlukou. „Rozvádzať sa v cudzine neprajem nikomu. Nepoznala som tamojšie zákony, bola odkázaná len na právnika a cítila som, že ako cudzinka vždy ťahám za kratší koniec,“ hovorí Ľubica. Čas je však liečivý.

„Lovkyňa hláv“
… tak drsne znie hovorový názov Ľubkinej pracovnej pozície. Ako „headhunterka“ zháňa a oslovuje vhodných kandidátov na vedúce pozície, najmä pre veľké zahraničné firmy a nepriamo takto podporuje ich profit. „Robila som to už na Slovensku, vo Fínsku najskôr pre agentúru, teraz mám vlastnú firmu. Popritom občas vediem osobnostno-vzdelávacie semináre pre ľudí, ktorí si chcú nájsť vhodnejšiu a lepšiu prácu a žiť spokojnejšie,“ vysvetľuje šikovná Slovenka.

Fínčinu (jej) netreba

S učením fínčiny sa Ľubica nenáhlila, keďže si našla prácu aj bez nej a Helsinki sú viacjazyčné - dá sa tam fungovať iba s angličtinou. So synom hovorí po slovensky - ten vie navyše fínčinu, no pre dospelého sú to vraj galeje.

Fínski samotári
A akí sú Fíni k cudzincom? Tamojšie firmy dajú logicky prednosť domácim, výnimkou sú tie medzinárodné. „Celkovo je tu však veľmi málo cudzincov, v porovnaní napríklad so susedným Švédskom,“ hovorí Ľubica.

Fínov opisuje ako slušných a milých, sú však ako ich dominantné počasie - chladní a odmeraní. „Skutočne akoby tu boli dve mentality - zimná a letná. V lete sú otvorenejší, veselší a živší, v zime naopak,“ prekvapuje Slovenka. No aj keď prirodzene milujú pokoj a samotu, nie sú podľa nej sebeckí. A myslia veľmi sociálne.

Firma za jeden deň
Celkovo je život vo Fínsku podľa Ľubice jednoduchší, aj vďaka zvládnutej byrokracii. „Aj mne ako cudzinke trvalo založiť firmu len jeden neuveriteľný deň, a všetko šlo cez internet,“ prekvapuje.
Pohodlné je aj cestovanie, verejná doprava chodí načas a zápchy vznikajú viac-menej len pre snehové kalamity. Pod Helsinkami je sieť garáží, preto je dostatok parkovacích miest a ľudia navyše jazdia pomaly a ohľaduplne.

Vedia, za čo platia
Kvalitný verejný priestor, školy aj zdravotníctvo, niečo stoja, no keď sa na to skladajú všetci a nekradne sa, ide to. Fíni platia vysoké dane, ale dobrovoľne a radi, lebo vidia, že vďaka tomu sa systém o nich postará. „Nechcem nadávať na Slovensko, ale mnoho vecí mu ešte chýba. Napríklad komunitný prístup. Každý myslí len na seba, čo by kde ukradol, ako sa vyhnúť daniam. Ale to má dôsledky,“ zamýšľa sa personalistka. Podľa nej nám nepomáha ani neustále porovnávanie sa s bohatšími krajinami namiesto toho, aby sme sledovali vlastný pokrok, ani neustále frflanie a negatívny prístup.

Služby bez ľudí
Služby však Fíni nemajú ideálne. „Veľa reštaurácií je bez obsluhy, aj tie lepšie sú samoobslužné. A v nákupných centrách je niekedy veda nájsť predavačku,“ prekvapuje Ľubica.

Fínska idyla pri vode (aj ľadovej)
Fíni milujú prírodu, pokoj a ticho v nej, preto sa k nej správajú láskavo už odmalička. Každá druhá rodina má chatku, kde trávi celé letá a víkendy, často aj pri vodných športoch – vlastnia aj loďky či jachty.

Energia mora

Slovenka vo Fínsku napriek počasiu športuje oveľa viac ako v domovine. „Väčšina ľudí absolvuje dlhé prechádzky, bicyklovanie, behanie, korčuľovanie či túlanie sa pri mori, ktoré je fantastické, aj keď na kúpanie veru nie. Minulý rok ma priateľ nahovoril na kajakovanie a veľmi ma baví. Je tu množstvo ostrovov a na niektorých sú verejné sauny,“ vymenúva Ľubica.

Vrtochy počasia
S čím sa Ľubica dlhodobo najťažšie vyrovnáva, je fínske počasie. „Zimy sú nenormálne dlhé, krátke dni v októbri a novembri temné a pochmúrne, neraz sneží aj v máji, ale potom nám to vynahradia letné mesiace. Február je tiež malebný, všetko je biele, žiadna čľapkanica a svieti slnko, no nevieme sa dočkať jari, ktorá prichádza veľmi neskorom.“

Nemajú naše hory
Zo Slovenska jej najviac chýba rodina, no aj hory. Fínsko je síce zalesnené, ale rovinaté a pohoria mu chýbajú. Za akých okolností by sa vrátila? „To neviem. Mám tu syna aj podnikanie... Jedine, že by si neskôr našiel nejakú švárnu Slovenku,“ smeje sa Ľubka.

Báječná pikoška od Ľubky
„Fíni milujú sviatok prvého mája a organizujú obrovský piknik v najväčšom parku v Helsinkách, kde sa zabávajú tisíce ľudí. Podobne vo veľkom oslavujú svätojánsku noc a pália ohne. Nie vždy im však praje počasie.“

Autor: Bona Ondrášková
Foto: Archív Ľ. K., shutterstock.com

Focus Media

Video

Diskusia

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

"Najnovšie z Príbehy zo života"

Poradňa