Silvia, Trnava: Dá sa odstrániť synova trauma?

Pediatrická poradňa25.09.2016
Silvia, Trnava: Dá sa odstrániť synova trauma?

Dobrý deň,
prosím vás o radu. Syn bude mať v novembri 4 roky. Mal 5 dní vysoké teploty, lekárka určila diagnózu vírus. Po teplotách sa mi strašne zmenil. Je iný v správaní. Smutný, nesamostatný s agresívnymi záchvatmi, bojí sa byť v dome, bojí sa zaspať, vôbec nespí po obede. Myslela som, že z tej virózy, ale zisťujem, že ide o nespracovanú traumu, pravdepodobne. Zmena je už cca 2 týždne. Záchvaty sa prejavujú zo začiatku, aj počas dňa. Po prebudení z mikrospánku v aute a sem-tam aj v noci. Stalo sa mi, že v noci, ak mal nádchu a nechcel, aby som mu pomohla (cca 3-krát sa mi stalo), že som na neho podráždene nakričala.

Predtým ako mal tie teploty som nad ránom 5h tiež stratila kontrolu. Z únavy som ho zavrela v izbe nech sa vyplače a že ja potom prídem. Vtedy prežil pravdepodobne traumu, hrozne plakal, kričal úpenlivo mama, mama. U neurológa je všetko v poriadku, na psychologické vyšetrenie čakáme. Neurológ mu na ukľudnenie predpísal Tiapridal 2x5kv. Berie ho. Aj tak došlo k záchvatu. Uvedomujem si moje nesprávne správanie z vyčerpanosti, kedže som bez podpory. Manžel pracuje v zahraničí. Prosím o vašu pomoc.

Silvia, Trnava

Dobrý deň,
každá trauma sa dá zvládnuť a na každý zlý zážitok sa dá zabudnúť, ale vaše dieťa potrebuje dostatok lásky, nehy, pokoja. Potrebuje nadmerné množstvo citov a potrebuje oboch rodičov.
Myslím, že každému rodičovi sa stane, že jeho hnev prekypí a nadmerne kričí na svoje dieťa, to je normálne, ale zväčša to nemáva takúto dohru. Deti zväčša za 5 minút zabudnú a vrhnú sa do náručia rodiča, lebo tam cítia istotu, opateru, pokoj, lásku. Ak sa toto neudialo, tak tam možno nebolo dostatok lásky a pokoja ani predtým. To už musíte vedieť vy sama.

Alebo má syn psychickú poruchu, pre ktorú nedokážu tú lásku prijímať, spracovať a pamätať si ju.
Možno vírusové ochorenie s teplotami vyprovokovalo prejavy nejakého duševného nepokoja či ochorenia. Neviem, to už treba riešiť v spolupráci s detským psychológom, či psychiatrom.
Myslím, žeby bolo dobré a pre dieťa potrebné, aby s vami žil váš manžel, dieťa potrebuje otca a vy potrebujete pomoc a oporu, viem, že životná situácia nie je vždy jednoduchá, ale pokúste sa to spraviť pre svoje dieťa, lebo ten čas vám už nikto nikdy nevráti... aspoň sa pokúste to zmeniť, aby ste si raz nevyčítali, že ste niečo mohli spraviť a nespravili ste... a čas sa už nebude dať vrátiť.

Chodí váš synček do škôlky? Ako vníma detský kolektív? Čo hovoria pani učiteľky? Skúste rozhovor s nimi, rozhovor s manželom a hlavne rozhovor so synom, nech vám povie, ako to vníma, ubezpečujte ho dookola o svojej láske, dajte mu istotu, aj keď je to pre vás ťažké. Nevzdávajte sa, len trpezlivosť a pokoj.

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Ďalšie otázky

Poradňa