Ak spomienky na mŕtveho zatieňujú svet živých

Psychologická poradňa18.12.2009
Ak spomienky na mŕtveho zatieňujú svet živých

Dobrý večer, prosím Vás o radu. Ani neviem ako mám začať. Mám 24 rokov.

Minulý rok mi zomrela moja najdrahšia osoba - moja mama. Tak rýchlo a nečakane. Bola som z toho naozaj v šoku, ako keby ma niekto niečim ovalil.

Som strašne nešťastná. Bez nej mi pripadá všetko čierne. Strašne mi chýba. Sú dni, keď sa aj smejem, ale častejšie sú tie smutné. Pri pomyslení, že ju už nikdy neuvidím, alebo s ňou nikdy nebudem, či jej nedám pusu, ktorú som jej dennodenne dávala mi trhá srdce a to doslova. Viem, že v srdci sa nikdy nezmierim s tým, že už navždy odišla.

Stále chodím "za ňou" na cintorín, všetci mi hovoria, že by som tam nemala chodiť tak často, ale ja mám proste taký pocit, že musím, že aspoň tak som pri nej. Lebo viem, že tam je a tam odpočíva.

Odkedy tu nie je, vidím všetko z tej negatívnej stránky, už mi nepripadá život taký ...ani neviem ako to mám nazvať - proste taký, ako predtým.

Už mi zostali len moji dvaja bratia, otec zomrel pred 13 rokmi. A práve o nich dvoch mám hrozný strach, najmä z toho, že by sa im mohlo niečo stať. Pri pomyslení na to, mám hrozný pocit.

Poraďte mi prosím, čo mám robiť? Čo mám robiť s tým pocitom prázdnoty, ktorá mi zostala po mame v srdci?

Dagmar, Pezinok

Mali ste zaiste s mamičkou veľmi pekný vzťah, určite to bolo veľmi dobrá a citlivá žena. Svedčí o tom aj citová hĺbka vašich citov.

Trochu primladá ste však stratili oboch rodičov, asi aj preto tak ťažko prežívate ich stratu. Smrť blízkych, rodičov, patrí k najnáročným záťažovým situáciám, pred ktoré býva človek postavený.

Smútok pozostalých máva rôznu intenzitu v závislosti od časového obdobia. V prvej fáze pozostalí prežívajú zväčša obdobie šoku, zmätku, potom nasleduje pomerne dlhé obdobie intenzívneho smútku, za ním by mala nasledovať fáza prispôsobenia sa situácii, adaptácie, v ktorej sa človek už dokáže prispôsobiť životu bez blízkeho príbuzného.

Pocity smútku zvyknú sprevádzať silné emócie, skľúčenosť, strach, beznádej, úzkosť, ale i sebaobviňovanie, osamelosť. Mnohí mávajú aj pocity prítomnosti zosnulého, ktorý sa im neraz zjavuje aj v snoch. Smútiaci človek trpí nedostatkom energie, zvýšenou únavnosťou, môže mať pocit zvierania hrdla, problémy so srdcom, trpieť nespavosťou, je náchylnejší na rôzne ochorenia v súvislosti so znížením imunity. Smútiaci sa uzatvárajú do seba, vyhľadávajú miesta, ktoré ich spájali s príbuzným, navštevujú cintorín.

Pri ťažšom smútení si pozostalý vytvára svätostánok z predmetov, fotografií zosnulého. Iní zasa reagujú paradoxne - vytesnia myšlienku, akoby si realitu nechceli pripustiť. Neraz sa stáva, že človek siahne po alkohole či návykových látkach. Napokon však sa však väčšina ľudí dokáže citovo sa odpútať od mŕtveho a investuje svoje city do žijúcich ľudí.

Normálny proces trúchlenia by mal byť zakončený objavením novej identity, čo trvá spravidla čosi vyše roka. Intenzita smútku sa môže prehĺbiť počas Vianoc, výročí narodenín. Prejavuje sa to zväčša tým, že spomienky na mŕtveho už nespôsobujú bolesť, nevyvolávajú slzy, alebo pocit tlaku na hrudi.

Okrem pocitov sa to zväčša prejaví aj na správaní pozostalého - dokáže napríklad zmeniť interiér bytu, odísť na dovolenku, stretávať sa s ľuďmi apod.

Každý človek inak reaguje na straty, smútok vo svojom živote. Zrejme patríte medzi citlivejších, hlboko citovo založených ľudí, ktorých sa smutné situácie dotýkajú oveľa viac. Vaši priatelia však majú pravdu, ak chcú obrátiť vašu pozornosť aj na svet živých a nie iba tých, ktorí už nie sú medzi nami.

Zvládnuť smútok si niekedy aj vyžaduje aktívnu duševnú, fyzickú účasť pozostalého. Niekedy je to ťažká práca, aby sa človek vymanil životu v spomienkach a uvedomil, si že aj živí ľudia vôkol neho majú právo na jeho úsmev, účasť na ich živote, prejav radosti.

Ak Váš smútok trvá už vyše roka, je čas, by ste si uvedomili nezvratnosť osudu a otvorili svoje srdce živým ľuďom vôkol Vás. Isto si to tiež zaslúžia.

Ak by Vaše trúchlenie pretrvávalo vo veľkej intenzite, môžete navštívíť psychológa, alebo psychiatra, ktorý Vám medikamentózne môže pomôcť prekonať smútok, či depresiu. Sú to však situácie, ktoré sprevádzajú život každého mal by ich vedieť zvládať aj bez medikamentóznej podpornej liečby. Pri komplikáciách však možno siahnuť i po tejto možnosti.

Vaša mamička Vás predsa priviedla na tento svet, aby ste boli šťastná. Isto si vás nechcela v myšlienkach k sebe natoľko pripútať, aby ste spomienkam na ňu dávali prednosť pred živými ľuďmi vôkol vás. Keby mohla prehovoriť, asi aj sama by Vám povedala, aby ste si jej obraz, hlas, uložili do srdca, ale aby Vám láska k nej nebránila vo vlastnom živote.

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Ďalšie otázky

Poradňa