Ako sa vyrovnať s materstvom

Psychologická poradňa03.06.2012
Ako sa vyrovnať s materstvom

Dobrý deň, som matkou predčasne narodeného bábätka, ktoré bolo istý čas v inkubátore a teda oddelené odo mňa. Má už 7 mesiacov, ale ja mám stále pocit, akoby som sa k nemu nevedela "pripojiť".

Dávam mu veľa lásky, všetku starostlivosť a pozornosť, avšak prenasledujú ma myšlienky, ktoré ma desia. Občas ma napadne, že by bolo lepšie, keby nebolo - a to je ešte tá mierna varianta mojich predstáv. Hanbím sa za ne, racionálne sa s nimi nestotožňujem, prichádzajú samé od seba, akoby boli myšlienkami môjho druhého, horšieho ja. Vždy som túžila po veľkej rodine a stále vidím svoje miesto v pozícii matky, manželky...

A preto som z týchto pocitov veľmi zmätená. Viem, že svoje dieťa nadovšetko milujem, bála som sa o neho od prvého okamihu jeho života a urobila by som preň všetko na svete. Môže to súvisieť s oddelením po pôrode? Alebo je to stále hra hormónov?

Možno je to mix všetkých zmien, ktoré v mojom živote nastali (sťahovanie, nové prostredie, oddelenie od priateľov a predošlého, zabehaného a veľmi aktívneho života...) Prosím Vás o radu, pretože nechcem prežiť jedinečné chvíle s mojim bábätkom nešťastná. Ďakujem pekne.

Liliana, Kazimír

Dobrý deň!

Ste určite veľmi vnímavá žena a myšlienky, ktoré uvádzate na konci svojho dotazu všetky pripadajú v úvahu. Ja verím a cítim, že svoje dieťatko milujete, no žena, ktorá je vystavená hormonálnym zmenám po pôrode a zároveň opustila prostredie, v ktorom nachádzala a pociťovala podporu, často podlieha stavu, ktorý sa nazýva popôrodná depresia. Podľa dotazu nemôžem absolútne určiť túto diagnózu, no je to jedna z možných variant vysvetlenia Vašich čiernych myšlienok.

Kedysi bolo zvykom, že si ženy (napr. v rámci dediny) pomáhali, podporovali prvorodičku, predávali si skúsenosti a rady. Dnes sme na to často samé, ďaleko od svojich rodín, bez sociálnej opory, ktorú v tomto období tak veľmi potrebujeme. V celom Vašom dotaze vôbec nespomínate svojho partnera, ktorého úloha je veľmi dôležitá. Práve on je jedným z veľkých zdrojov tejto opory, ktorú by Vám mal každodenne poskytovať. Nebojte sa s ním hovoriť o svojich pocitoch.

Zavolajte svojim známym, či rodine, neodmietajte návštevy ani pomoc. Oddychujte, keď bábätko spí, nesnažte sa momentálne o nadľudské výkony v domácnosti, na všetko máte čas. Dôležitá ste Vy a Vaše bábätko. To, že ste boli na začiatku od bábätka oddelená, môže zohrávať určitú rolu, no určite si na druhú stranu uvedomujete aký veľký dar sa Vám dostal.

Ak by sa Vaše myšlienky a pocity zhoršovali, prediskutujte s manželom (či priateľom) možnosť navštíviť odborníka, ktorý by preveril, či sa skutočne nejedná o príznaky popôrodnej depresie. V takom prípade by bola nasadená medikácia, no aj to je jedno z riešení, a ceste k tomu, aby ste momentálne obdobie prekonala.

Ak však dokážete prijať svoju rolu matky, ktorá je momentálne tou najdôležitejšou rolou, naučíte sa relaxovať, zapojíte partnera do každodenných povinností a začnete ventilovať svoje emócie, verím, že Váš stav sa zlepší. Je potrebné si uvedomiť, že dieťatko rastie a ani sa nenazdáte, bude tým najväčším zdrojom socializácie, najmä keď sa budete zapájať do aktivít s ostatnými mamičkami, hovoriť o každodenných problémoch, či neprespatých nociach. Možno práve uvedomenie, že to čo prežívate, prežíva aj mnoho iných žien, bude viesť k lepšiemu zvládaniu celej situácie.

Dúfam, že som Vám svojimi slovami ukázala možné dôvody a východiská a verím, že si začnete užívať každodenné pokroky a úsmevy Vášho potomka!

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Ďalšie otázky

Poradňa