Aký typ výchovy je podľa vás ten najsprávnejší?

Psychologická poradňa12.04.2011
Aký typ výchovy je podľa vás ten najsprávnejší?
Dobrý deň, moji známi majú obrovské problémy so zvládaním správania svojej takmer 16 ročnej dcéry. Na úvod, nemá vôbec zmysel pre povinnosti v domácnosti. Donútiť ju čokoľvek spraviť (umyť riad, vyniesť smeti) je takmer nemožné a jej matka to nakoniec vzdá a spraví všetko za ňu, prípadne jej staršia (teraz už dospelá) sestra. Takisto býva veľmi drzá.

Ozajstné problémy nastali po nástupe na strednú školu. Začala sa stýkať s horšou partiou ľudí, ktorí sú vulgárni, nevychovaní, fajčia, pijú ak nie aj viac. Začala sa správať agresívne a vulgárne. Vysvitlo, že má slabosť pre vagabundov, chalanov s veľmi negatívnou povahou. Práve do jedného sa „zamilovala". Stále mu vyvolávala, snaží sa s ním stretnúť, vypisuje na nete, pritom vie, že má kopec iných báb. Internet a mobil jej následne zatrhli. Prichádzajú na ňu návaly agresie, k rodičom, k sestre, vulgárne im nadáva dokonca raz nadávala aj starým rodičom. Často to vyzerá, akoby ju popadol amok. Vrieska, ničí zariadenie v byte, kope do dverí, keď sa ju pokúsia držať tak aj bije okolo seba. To dokáže robiť aj 2 hodiny. Keď jej prestali platiť kredit, spravila obrovský účet za pevnú linku. Svojej sestre berie mobil alebo notebook. Raz v noci sa vkradla sestre do izby a vzala jej kľúč od izby. Pripadá mi to, akoby neakceptovala osobné vlastníctvo ostatných. Sociálne sú zabezpečení veľmi dobre, myslím si, že si neuvedomuje hodnotu peňazí a vecí okolo nej. Veci čo má a dostáva, berie ako samozrejmosť.

Momentálne to chcú zvládnuť ešte sami. Prosím, poraďte, ako zvládať jej správanie a návaly agresie. Nechcú to riešiť nejakými trestami (hoci aj k tomu došlo), ale skôr obmedzeniami. Ako sa k nej treba správať, keď vybuchne, kedy a akým spôsobom je najlepšie si s ňou o tom pohovoriť? Keď jej dajú zákaz, aká je primeraná doba? A koľko tomu treba venovať času?

Ďakujem.

Pavel, Trenčín

Dobrý deň!

To, čo popisujete v svojom dotaze, je prejav, ktorý prísluší obdobiu v ktorom sa mladá dáma nachádza, prejav adolescencie. Je to obdobie, kedy mladý jedinec skúša hranice, hľadá sám seba, snaží sa vyprofilovať, čo môže sprevádzať mnoho výbuchov hnevu, hlavne ak nie je výchova správne uchopená.

Erikson hovorí o etape kedy sa jedinec snaží vyriešiť bazálny problém tohoto obdobia a to hľadanie vlastnej identity v konflikte s neistotou ohľadne svojej role medzi ľuďmi. Pokiaľ rodičia odmalička neurčia pravidlá a hranice, je veľmi ťažké nastúpiť s novým štýlom výchovy v období, keď ich dieťa s pravidlami najviac bojuje.

Jej správanie ohľadne materiálnych vecí odráža to, akým štýlom ju rodičia naučili pristupovať k majetku a k peniazom. Často hlavne u dobre zabezpečených rodín rodičia nenaučia svojich potomkov správnemu vzťahu k materiálnym veciam, nevštepia im rešpekt a vďaku, pretože si môžu dovoliť všetko. Dieťa túto situáciu berie ako štandartnú a akékoľvek obmedzenie v ňom vyvoláva pocit nespravodlivosti.

V poslednej dobe sa v médiách objavuje názor, že najlepšia výchova je výchova liberálna, s čo najmenej obmedzeniami. Nesúhlasím však s týmto názorom, výchova by mala mať svoje pravidlá, mala by dieťaťu určiť hranice. Dnešná mládež je odrazom toho, čo spôsobí výchova bez hraníc, mladí dospelí ľudia sa cítia v období, keď má začať skutočný život stratení, boja sa reálnych hodnôt, a preto utekajú k tým falošným, akými sú omamné látky, alkohol, adrenalínové zážitky atď. Je potrebné odmalička deťom vštepovať určité životné pravidlá, učiť ich zodpovednosti, inak raz budú rovnako stratení.

Vaši známy však nemôžu začať s radikálnou zmenou, mali by však nastoliť režim, v zmysle prídelu peňazí na určitú dobu, obmedzenie času tráveného vonku, nič nezakazovať, len jednotlivé veci obmedziť. Samozrejme zo strany adolescenta príde búrlivá reakcia. Je zbytočné reagovať agresívne na takýto spôsob správania, ideálne je počkať, kým sa dcéra upokojí a potom skúsiť nadviazať rozhovor, rozobrať dôvod jej správania, spýtať sa jej na vlastný názor na situáciu, na to ako sa v nej prejavila. Už nie je malé dievčatko a ak jej dáte pocítiť, že jej názory beriete seriózne, môže to prispieť k zmene v jej chovaní.

Nebolo by na škodu navštíviť výchovného poradcu, či psychológa, to však majú v rukách len jej rodičia, Vy im môžete podať pomocnú ruku, naznačiť cestu, ale prístup k výchove bude len a len na nich.

S pozdravom

Mgr. Eva Jurčáková

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Ďalšie otázky

Poradňa