Ivona, Bánovce: Myslím, že mám popôrodnú depresiu

Psychologická poradňa21.04.2016
Ivona, Bánovce: Myslím, že mám popôrodnú depresiu

Dobrý deň,
mám ročného syna a stále viac ma premáha pocit že, mám popôrodnú depresiu. Keď sa narodil, prvé mesiace stále plakal, psychicky som to nezvládala, veľa som sa naplakala. Trvalo mi pár mesiacov, kým som si na malého zvykla, a postupne som si k nemu vybudovala vzťah a teraz ho ľúbim, najviac na svete, no stále mám pocit, že niečo nie je so mnou v poriadku.

Nedokážem zvládať napätie, situácie hneď vybuchnem, a to až do takých extrémov, že sa bojím, aby som mu raz neublížila. Potom ma to mrzí, obviňujem sa. Zdá sa mi, že sa mu málo venujem. Najradšej by som niekde ušla! Okrem toho, zle spávam, potom ma bolieva hlava! U manžela som, žiaľ pochopenie nenašla, vraj vymýšľam! Môže ísť o depresiu alebo je to bežný jav, neskúsenosť pri prvom dieťati a postupne sa to ustáli?

Ivona, Bánovce

Milá Ivona,
dieťa je veľkou zmenou pre Váš život. Je tu nová zodpovednosť o malého bezbranného človiečika, strach o jeho zdravie, obavy z toho, či to, čo robíme, robíme správne. Tým si prechádza asi každá matka. Niektorá intenzívnejšie, niektorá menej intenzívne. Deti potrebujú najviac lásku. A takéto jednoročné nič nerobí zámerne. Potrebuje Vás najviac na svete, Vás usmiatu a pohodovú. Nepíšete, aká ste bola pred pôrodom. Možno aj vtedy ste z nejakého dôvodu vybuchla a ventilovala takto hnev. To sa občas stáva. No nie na dieťati. 

Podľa toho, ako ste popísala svoju situáciu, usudzujem, že ste zodpovedná a svoje dieťa chcete vychovávať čo najlepšie. Niekedy to človeku nejde celkom podľa jeho predstáv. To vôbec nevadí. Aj taký malý človek je už osobnosť a má svoju povahu.  V prvom rade je potrebné si uvedomiť, aké máte šťatie. Máte krásne zdravé dieťa. Predpokladám, že sa s manželom máte radi a spoločne tešíte zo syna, aj napriek občansým konflitkom a nepochopeniu. Materská dovolenka je náročné obdobie, pretože ste v nejakom režime a celý Váš život sa točí okolo dieťaťa. A to môže byť problém. Preto je potrebné urobiť si čas aj na seba. Zájsť ku kaderníčke, kúpiť si niečo pekné na seba a urobiť si spoločné chvíle s manželom.

Predpokladám, že máte staré mamy, ktoré sa na ten čas o Vášho syna postarajú. Vy choďte do kina, divadla alebo na spoločnú večeru. Vzájomná pohoda a chvíle strávené bez syna Vám len pomôžu. O to viac sa budete tešiť na návrat domov a na malého. Samozrejme ak by sa Vaše stavy zhoršovali, konzultáciou s psychológom nič nepokazíte, práve naopak, pohľad odborníka Vám možu pomocť, vyventilujete zo seba negatívne emócie a dozviete sa, do akej miery sú Vaše stavy prirodzenou reakciou na zmenu životnej role a do akej miery možu byť nebezpečné. Budem Vám držať palce!

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Ďalšie otázky

Poradňa