Jana, Podhájska: S manželom žijeme nejaký divný život

Psychologická poradňa18.07.2015
Jana, Podhájska: S manželom žijeme nejaký divný život

Dobrý deň,
obraciam sa na Vás s mojím problémom. Lepšie povedané s našim. S manželom sme zobratí 11 rokov, 6 rokov sme spolu chodili. Posledný rok mám pocit, že žijeme nejaký divný život. Manžel veľa pracuje, keď príde domov z práce (pracuje minimálne 9-10 hodín denne ako vedúci 2 výrobným halám), ide pracovať von okolo domu. Chce toho veľmi veľa stihnúť a hlavne mám pocit, že stále si potrebuje pred niekým dokazovať, aký je šikovný a pracovitý (čo maximálne je).

Lenže v tom začarovanom kruhu zabudol aj žiť. Zabudol, že má 2 malé deti a manželku. Posledný rok po sebe iba vrčíme a vôbec sa mi nepáči komunikácia medzi nami. Nikdy taký nebol a preto som z toho zúfalá. Dokonca po tohtotýždňovej hádke (čo je skoro na dennom poriadku) sa odsťahoval zo spálne do detskej izby. Počas hádky som mu povedala veci, ktoré sa vo mne už dosť dlho kopili. Samozrejme, samé negatíva. Včera sme to preberali a povedal mi, že prišiel na to, že mi iba ubližuje a musí si rozmyslieť, čo ďalej bude. Ja som mu povedala, že v žiadnom prípade nechcem, aby sa nám rozpadla rodina a nechcem, aby deti vyrastali bez otca.

Keď sme ešte spolu iba chodili, som si myslela, že bude najlepší otec na svete. Avšak naše každodenné spolužitie mi to nepotvrdzuje. Nehovorím, miluje ich nadovšetko, ale nevie sa k nim správať ako napríklad k deťom brata. A to isté konštatujem aj vo vzťahu ku mne. Myslím si, že k cudzím ľuďom sa správa lepšie ako ku mne. Uznal, že je perfekcionista a to isté očakáva od nás, ale nie všetci sme takí ako on - perfkcionisti. Bola by som rada, keby ste mi mohli aspoň trošku poradiť, lebo ako som písala, už som z toho zúfalá, smutná a znechutená.
vďaka

Jana, Podhájska


Milá Jana!
V každom dlhodobom partnerskom vzťahu prirodzene prichádzajú obdobia krízy. Každý z partnerov to samozrejme prežíva a pociťuje inak. Človek nemá tu moc aby presne vedel, čo sa odohráva v tom druhom, každý si zachovávame určité súkromie a svojím spôsobom je to správne. Preto by nemalo byť Vašim cieľom odhaliť všetko, čo sa v manželovi odohráva. Nátlak na neho očividne nefunguje, ale je schopný si pripusti, že jeho chovanie nie je ideálne. A to je dôležité, akonáhle človek dokáže hľadieť na seba kritický pohľadom, je schopný sebapoznávania a určitého kompromisu. Ja verím tomu, že Váš vzťah má nádej na pokračovanie, je len potrebné aby ste sa obaja k situácii postavili ako k riešiteľnému problému, pretože Váš vzťah už nie je len o Vás dvoch ale aj o deťoch za ktoré nesiete zodpovednosť. Mali by ste sa úprimne porozprávať, nevyťahovať len negatíva a nejednať pod vplyvom aktuálnych emócií.

Naopak, povedať manželovi, čo si na vzťahu vážite a v čo veríte. Zamyslieť sa nad spoločnými hodnotami, ktoré vytvárate. Ak budete schopná sa manželovi takýmto spôsobom otvoriť, sama uvidíte ako bude reagovať.  Otvorená komunikácia dokáže odstrániť mnoho konfliktov medzi partnermi, ktoré vyplývajú hlavne z nepodložených predpokladov a nesprávneho vyloženia si chovania toho druhého. Ak máte pocit, že s manželom nedokážete komunikovať na popisovanej úrovni, stála by za zváženie aj návšteva manželského poradcu, samozrejme museli by ste chcieť obaja. Jana, verím, že obdobie, ktoré prežívate je len prechodné a ak si obaja uvedomíte váhu toho, že tvoríte rodinu, a že rodina je jednou zo základných hodnôt ľudského života, dokážete pochopiť, že každý z Vás má špecifickú povahu, a že rešpekt jedného k druhému Vám pomôže krízu prekonať a posilniť Váš spoločný vzťah. Budem Vám obom držať palce a posielam potrebnú energiu do ďalších dní!

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Ďalšie otázky

Poradňa