Jana, Topoľčany: Som zúfalá zo straty syna

Psychologická poradňa28.03.2016
Jana, Topoľčany: Som zúfalá zo straty syna

Dobrý den,
mám velky problem. Dna 1.12.2013 mi tragicky zomrel moj 19 ročny syn. Su to sice dva roky, ale ja som čim dalej, tym viac zufala.Tolko by som mu chcela povedat! Viem, vela ludi trpi, ked strati milovanu osobu, ale ja už dalej nevladzem. S manželom sa o nom nerozpravame. A ked ho aj niekto spomenie, alebo len povie slovo MAREK, tak plačem. Stale chodim v čiernom a ked si niečo oblečiem napriklad šede, tak mi moj 12 ročny syn povie -Mami konečne si si dala druhe tričko.

Ved ani on ho nespomina. Sama sa s tym trapim, prechadzam sa len po dvore. Hladam miesta, kde bol ked sme prerabali, vidim ako mi kyva ked ide do prace, ako sa usmieva. No a horšie je, že stale potrebujem ticho. Ked som sama doma všetko povypinam televizor, radio. Ked večer idem spat, dam si vatu do uši-proste ticho. Chodi k nam aj moj 25 ročny syn s nevestou a dvomi detmi, no ja- čakam kedy odidu. Je mi to všetko luto, ale ja nikoho nevnimam, ked sa rozpravaju. Ked sa to stalo, pan doktor mi predpisal Lexaurin, ale tušim už prestava učinkovat.Trasiem sa, v noci si myslim že sa dusim, proste asi potrebujem psychyatra. Len osobne tam nepojdem. Citim ten tlak na hrudi, je to strašny pocit. Prosim, pomožte mi, ja už dalej nevladzem. Este aj mladši syn vyzera do tvare presne ako on. Keby som nemala jeho, tak neviem, veru neviem, už som rozmyšlala všeliak. No viem, že on ma potrebuje. Ale aj ja potrebujem pomoct. Dakujem za odpoved.

Jana, Topoľčany


Milá Jana!
Strata dieťaťa je jednou z najväčších životných skúšok, ktorú rodič môže zažiť. Sú to síce viac ako dva roky, no bolesť v človeku môže pretrvávať aj celoživotne. S takouto veľkou stratou sa človek často nedokáže zmieriť sám a je prirodzené, že potrebuje pomoc so spracovaním tak veľkej bolesti. Možno sa bojíte prísť o tú bolesť, možno cítite výčitky a utrpenie považujete za súčasť lásky k Vášmu synovi. Ale obráťte si situáciu, myslíte, že syn by si prial, aby ste celoživotne trúchlila a odmietala život? Odmietala radosť? Verím, že sama viete aká je odpoveď. Nejde o to aby bolesť úplne zmizla, určitá duševná jazva vo Vás zostane navždy. Ide však o to aby ste našla zmierenie, aby ste sama sebe dovolila pokračovať ďalej a dávať lásku svojej rodine. Máte v sebe tak veľa lásky a láska vždy súvisí aj s bolesťou.

Otvorte svoje srdce najbližším a uvidíte, že láska je rovnako bolestivá, ako krásna. Všetko na svete funguje v protipóloch. Píšete, že nechcete osobne konzultovať problém s odborníkom, ja si Však myslím, žeby ste takýto druh pomoci nemala odmietať. Nemusí sa jednať o psychiatra, existujú klinický psychológovia zaoberajúci sa priamo stratou dieťaťa, dokonca existujú skupiny ľudí s podobnou skúsenosťou, ktorí si vzájomne pomáhajú. Ak sa uzavriete pred svetom, uzavriete sa sama pred sebou, a pred svojou rodinou, ktorá Vás tak potrebuje. Ja verím, že dokážete nájsť zmierenie, len musíte prísť na to, že máte právo na ďalší život a právo na radosť a lásku svojej rodiny. Láska totiž neodchádza s fyzickou stránkou človeka, zostáva tu aj potom, a verte mi, že aj láska syna, ktorý odišiel, Vás môže podporiť do ďalšieho života a do hľadania ďalšej cesty. Myslím na Vás!

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Ďalšie otázky

Poradňa