Jasmína, Nitra: Spomienky na detstvo mi komplikujú život

Psychologická poradňa06.03.2014
Jasmína, Nitra: Spomienky na detstvo mi komplikujú život

Dobrý deň,
mám 24 rokov a čím som staršia, tým mám väčší pocit, že niečo so mnou po psychickej stránke nie je v poriadku. Vyrastala som bez otca, no sem-tam sme sa stretávali. Počas celého detstva som počúvala, že chcel syna a nie dcéru a že bez jeho pomoci v živote nič nedosiahnem. A keď sa na mňa nadobro vykašľal, rozhodla som sa dokázať mu opak. Študujem, pracujem, venujem sa tvorivým činnostiam, skrátka sa snažím za každú cenu dostať vyššie. V poslednej dobe ale mávam dosť často depresie a prepadávajú ma myšlienky na to, že to, čo chcem, nikdy nebudem mať.

Že sa mi to nikdy nepodarí a že otec mal možno pravdu. Kvôli tomu, že idem "cez mŕtvoly", vlastne nestíham žiť a nedokážem sa ani na chvíľu zastaviť. Je to vyčerpávajúce.  Nemám vzťah, žijem sama a priateľov mám málo. Žijem len s myšlienkou na to, že raz niečo dosiahnem a otec ma konečne bude uznávať. Lenže žiť svoj život s cieľom, aby som niekomu niečo dokázala, mi pripadá trochu, ak to tak smiem nazvať, choré. Uvedomujem si to, ale nedokážem to nijako zmeniť. Depresie a zmeny nálady sú čoraz častejšie a prekvapivejšie. Vtedy sa nenávidím a trpím absurdnou predstavou, že ma každý pokladá za nerovnú sebe samému a nie dosť na úrovni. Je to normálne? Poraďte mi, prosím Vás, čo mám urobiť a ako sa zbaviť spomienok na detstvo, ktoré mi komplikujú život. Veľmi pekne ďakujem.

Jasmína, Nitra  
 

Dobrý deň!
Výchova na nás môže mať veľký vplyv, ako v dobrom, tak aj v zlom zmysle. No určitou známkou dospelosti je podľa mňa uvedomenie, že svoj život žijem sama pre seba a pre nikoho iného. Odpustenie a pokus o pochopenie má na tejto ceste za samostatným životom obrovský význam. Čítate správne, základ je pracovať na tom, aby ste pochopila otcove chovanie, pochopila v akom prostredí vyrastal on a prečo bol jeho prístup k Vám taký aký bol. Od pochopenia už je k odpusteniu veľmi blízko. Ak dokážete odpustiť otcovi, pocítite obrovskú úľavu. Nevravím, že to pôjde zo dňa na deň a odporúčam na tejto životnej úlohe spolupracovať aj s psychológom, na pravidelných stretnutiach.

Niekedy sú rodinné traumy a problémy neprekonateľné, no pokúsiť sa môže každý a vždy. Kým bude vo Vašej mysli výčitka a obviňovanie, že za súčasný život môže Vaša výchova a Vaši rodičia, nikdy neprekročíte vlastný tieň. Áno, rodičia nás ovplyvňujú, no v určitom veku je potrebné si priznať, že už tu nie je nikto, kto nám môže diktovať ako máme žiť. Diktujeme si to len my sami. A ak má niekto zmeniť nás život, tak je to opäť len na nás. Verím, že toto uvedomenie Vám pomôže v ďalšom smerovaní a rozhodovaní. Je skutočne tak dôležité dosiahnuť veľkých úspechov? Alebo je dôležité objaviť, ktoré maličkosti nás v živote robia šťastnými? Čo myslíte?

Zena

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Ďalšie otázky

Poradňa