Jeden ma znásilnil! Druhý ma opustil! Nemám už chuť žiť...

Psychologická poradňa30.05.2011
Jeden ma znásilnil! Druhý ma opustil! Nemám už chuť žiť...

Mám 27 rokov a 5 ročného syna. Pred krátkym časom ma opustil priateľ, otec dieťaťa takmer po 8 rokoch spoločného života.. dôvod? Znásilnenie..

Chlap, nebudem menovať, to na mňa skúšal najprv pekne, ale keď zistil, že nemá šancu, urobil to po svojom - znásilnil ma. Urobila som hlúposť, veľmi veľkú, že som o tom nikomu nepovedala. Bála som sa, presne toho, že prídem o priateľa. Od vtedy ma ten človek prenasleduje, vyhráža sa mi - aj smrťou, psychicky ma ničí. Nezvládam to. Až som zašla na políciu. Priateľ sa to dozvedel a opustil ma.. nedokázal sa na mňa ani pozrieť.. Povedal mi, aby som sa začala čím skôr liečiť a odišla niekam poriadne ďaleko.. a že malého mi nenechá.

Som nešťastná, psychicky vyčerpaná, nevládzem už žiť. V práci nedokážem fungovať 8 hodín bez problémov. Mám pocit, že som nikdy pre nikoho nič neznamenala.. mám pocit, že okolo mňa je obrovská bublina a som úplne sama.. neverím, že sa postavím na vlastné nohy, neverím, že to všetko zvládnem sama, čaká ma veľmi veľa ťažkých chvíľ a ja už nemám chuť žiť. No moje dieťa ma však stále väčšiu hodnotu, než myšlienky na smrť, no obávam sa, že raz môže prísť chvíľka, keď to nezvládnem...

Zuzana, Košice

Dobrý deň!

Viem, že udalosti, ktoré sa udiali vo Vašom živote, sú nad Vaše možnosti, no sama cítite, že existuje dôvod prečo pokračovať, prečo žiť ďalej. Uvedomte si, že je to momentálny stav a aj tie najväčšie bolesti dokáže čas vyliečiť.

Okrem času však budete potrebovať aj iný druh pomoci, znásilnenie doprevádza veľmi silná trauma z takéhoto druhu ublíženia na zdraví, je potreba aby ste túto traumu v sebe spracovali, až potom budete schopná pokračovať ďalej. Vašou nádejou je vyhľadanie psychologickej pomoci, najvodnejšie by bolo obrátiť sa na jedno z krízových centier, kde riešia prípady podobné tomu Vášmu.

Existuje mnoho žien s podobným osudom, ktoré dokázali prekonať psychickú bolesť a dokázali žiť ďalej. Je to slabá útecha, ale verím, že chcete vidieť svojho synčeka ďalej vyrastať. Je potrebné, aby ste sa dokázali motivovať do ďalších dní, a syn je jedným z Vašich najväčších motivátorov. Pocity, ktoré momentálne naplňujú celú Vašu osobu sú oprávnené, je potrebné prežiť si momentálnu bolesť a utrpenie aby ste sa v budúcnosti mohla opäť radovať.

Zahodiť život je veľká zbabelosť, ja verím, že patríte medzi ženy, ktoré sa neprejavia zbabelo a budú bojovať, aj keď je ešte mnoho prekážok, ktoré musíte prekonať. No verte, v budúcnosti na Vás určite čaká mnoho pozitív, či už úspechy Vášho syna, ľudia, ktorých spoznáte možno aj počas prekonávania svojich ťažkostí, takí, ktorí si Vás budú vážiť kvôli tomu, že ste dokázali aj v nepriaznivej životnej situácii zdvihnúť hlavu a pokračovať.

Neviem z čoho vyplýva reakcia Vášho muža, možno počas terapie sama prídete na to, prečo sa zachoval tak ako sa zachoval, neviem objektívne posúdiť ako sa on stavia k celej situácii, no práve jeho reakcia môže byť jednou z tém, ktoré s psychológom prediskutujete a zistíte objektívny dôvod jeho chovania.

Verím, že dokážete pokračovať, bolesť je prirodzenou súčasťou života, rovnako ako radosť, uvidíte, že keď prekonáte toto obdobie, bude z Vás silnejšia osoba s väčšou chuťou do života.

S pozdravom

Mgr. Eva Jurčáková

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Ďalšie otázky

Poradňa