Katka, Bratislava: Ako sa dá vyrovnať s obezitou príbuzného človeka?

Psychologická poradňa16.04.2015
Katka, Bratislava: Ako sa dá vyrovnať s obezitou príbuzného človeka?

Dobrý deň,
chcela by som sa opýtať, ako sa dá vyrovnať s obezitou príbuzného človeka. Moja mama váži asi 100 kg. Pohybuje sa celkom obstojne, ale obezita jej samozrejme spôsobuje zdravotné potiaže, ktoré ale očividne nie sú dostatočné na to, aby schudla. Obezita je spôsobená prejedaním sa (zje dvojnásobok aj viac ako jej okolie) a jedením sladkostí (aj 3 čokoládové tyčinky denne). Snažila som sa všeliakými spôsobmi jej dohovoriť a pomôcť s chudnutím, ale aj keď sa hecla a pustila do chudnutia (celý život robila so zdravotníctvom, takže vie ako na nedrastické chudnutie), nikdy jej to nevydržalo viac ako dva-tri týždne.

Keďže si uvedomujem, že rozhodnutie chudnúť musí ísť od nej a ja ju môžem len motivovať, viem, že kým ona nechce, ja s tým nič nespravím. Preto by som sa s tým potrebovala vyrovnať. Nemôžem ju už totiž ani vidieť, keď sa napcháva, kypý vo mne hnev a musím sa veľmi ovládať, aby som jej nezačala zase dohovárať, lebo nikdy som jej nenadávala, lebo viem, že to by jej sebavedomie nezvýšilo.

Sebavedomie nemá veľké, k čomu obezita vôbec neprispieva, trpela depresiou, ale tá je už viac rokov pod kontrolou psychiatričky. Každopádne, je to úžasná žena, mám ju veľmi rada, len ten hnev a opovrhovanie, čo voči nej cítim, keď sa prejedá či sedí za telkou, mi kazí vzťah k nej. Keď sa akurát snaží schudnúť, milujem ju najviac na svete, lenže to ju chytí už menej a menej často... Ako ju mám prijať takú aká je? Ďakujem

Katka, Bratislava

Milá Katka!
Otázka, ktorú si pokladáte, je veľmi dôležitá pre Váš osobný rozvoj. Ste veľmi vnímavá a chápavá bytosť, pretože už v tejto chvíli chápete, že chcieť niekoho zmeniť, hlavne keď sa jedná o stav, ktorý pretrváva už veľmi dlho, je niekedy priam nemožné. A niekedy skutočne neostáva nič iné, len cesta zmierenia, prijatia, rešpektu, pochopenia. Pýtate sa ma, ako to urobiť?

A tu už moja odpoveď bohužiaľ nebude tak konkrétna. Viete, každý si tú cestu hľadá sám a verte mi, že niekto nikdy nedozreje ani do toho štádia a nedozreje k tým otázkam, ktoré si kladiete Vy. Určite si nechávajte svoju myseľ otvorenú, aj tá sa stále rozvíja a prináša Vám nové a nové podnety. Myslite na to, prečo si matku vážite, na to, že je to človek, ktorý Vám dal život. A hlavne pochopte jednu vec.

Nikdy nedokážete presne pochopiť, ako sa Vaša matka cíti, čo prežíva a prečo zvolila tento štýl svojho života. Je to jej rozhodnutie, jej zodpovednosť a pokiaľ ju milujete, naučíte sa to rešpektovať. To je dokaz pravej lásky a platí to aj naopak. Tiež túžime najviac potom, aby nás rodičia pochopili v našej čistej podstate, aby pochopili, že my nie sme ich splnené sny, že my nežijeme ich predstavy našich životov. Žijeme svoje životy a to tak, ako je to v našich silách, tak ako nám to vyhovuje, slobodne. Dať druhému človeku slobodu v jeho rozhodovaní je ten najväčší dar a dokaz veľkej životnej zrelosti.

Samozrejme, vždy môžete byť matkinou podporou, inšpiráciou. No uvidíte, že keď nájdete zmierenie a pochopenie, nebudú Vašu komunikáciu zaťažovať zbytočné emócie a aj matka dokáže byť otvorenejšia k človeku, ktorý ju berie takú aká je, bez predsudkov. Verím vo Vašu myseľ a v schopnosť naučiť sa milovať v tom najčistejšom zmysle.

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Ďalšie otázky

Poradňa