Nikola, Prešov: Túžim po spolužiakovi

Psychologická poradňa20.03.2015
Nikola, Prešov: Túžim po spolužiakovi

Dobrý večer?
potrebujem sa poradiť, alebo skôr lepšie povedané vyrozprávať a počuť nejaký nezainteresovaný názor na môj problém, ak sa to dá tak nazvať.
Mám 20 rokov. Mám priateľa už vyše 2 roky. Na začiatku sme to mali dosť pestré. Je starší odo mňa 7 rokov. Keď sme sa zoznámili chodil pracovne do zahraničia a ja som študovala. Zaľúbila som sa doňho na prvý pohľad. Veľmi som s ním chcela byť, pretože bol veľmi milý, rozumný a zdal sa mi priam dokonalý.

Cítil to rovnako, ale aj tak to nechcel začínať, pretože si myslel, že mi len ublíži a radšej počká, kým skončím školu. Dosť ma to vzalo, ale nakoniec sme sa predsa len nejako dali do kopy a skúsili to. Nakoniec ostal doma a nechal prácu v zahraničí. Zo začiatku bolo všetko krásne. Moja zaľúbenosť bola veľmi silná a často sme sa rozprávali o budúcnosti ako chceme byť spolu a plánovali si to, keď skončím školu. Prvý rok prešiel ako voda, zaľúbenosť stále trvala, aspoň u mňa, Časom som zisťovala aké má chyby, dosť som sa kvôli tomu natrápila, pretože ak si trošku vypil bol dosť násilný.

Často som preto plakala ale nechcela som to ukončiť, pretože som ho milovala. Povahu tiež nemal najlepšiu, bol dosť výbušný, rýchlo ho niečo rozhodilo, veľmi žiarlivý a keď sme sa hádali stále mi nadával a ja som to znášala pretože som bola zaslepená. Takto to trvalo necelé 2 roky. Boli aj pekné časy, ale keď sme sa pohádali, stále ten istý kolobeh, nadávky, krik, plač atď. Vždy mi sľuboval, že sa zmení a bude to všetko lepšie ale nebolo. Najhoršiu krízu sme mali v období mojej stužkovej. Hádky boli na dennom poriadku, už som strácala chuť bojovať o taký vzťah, aj tá zamilovanosť sa pomaly vytrácala.

Naopak v triede sa stále niečo konalo. Riešili sme pečatenie, stužkovú, dozvuky a všetko s tým spojené. V triede som m ala spolužiaka. Ešte dávno, asi v 2. ročníku, sme boli na koncoročnej chate, ako celá trieda. Alkohol zapracoval a nejako sme sa spolu začali bozkávať. Potom sme mali k sebe veľmi blízko, dobre sme si rozumeli, trávili spolu čas. Aj keď nikdy by som nepovedala, že sa mne niečo také stane, že skončím so svojim spolužiakom. Ale nejako sme to neriešili a fungovali ďalej, náš vzťah sa odcudzil a skoro 2 roky sme sa akoby nevideli ani. V tom čase som už chodila s terajším priateľom.

Lenže na pečatení hárku sa niečo stalo, opýtal sa ma či s ním nepôjdem ako za partnerku. Šla som. Vtedy sa nejako všetko zmenilo. Všimla som si ako za ten čas opeknel, zmužnel a priťahoval ma stále viac. Trávili sme vtedy spolu dosť času. Každý deň v škole sme sa na seba pozerali tak zvláštne, že vždy vo mne vzbudzoval túžbu. Po stužkovej sme išli na víkend na chatu. Stále vyhľadával moju spoločnosť a po pravde aj ja jeho. Šli sme preč od všetkých a začali sa rozprávať, povedal mi ako sa mu páčim už dlhú dobu, že ho veľmi priťahujem a má má rád.

Z mojej strany to bolo rovnaké. Nechcela som s ním nič mať, pretože som mala priateľa a prišlo mi to nesprávne. Ale na druhý večer, stále sa ma pokúšal pobozkať, odmietala som ale, neskôr som už nemohla tomu odolať. Chcela som to tak isto. Nedošlo k ničomu viac, len sme sa bozkávali. Na druhý deň, ma zožierali strašne výčitky. Že, mám priateľa a spravila som mu niečo, čo by mi asi nikdy neopustil.

Ale vzťah medzi mnou a priateľom sa nezlepšil, stále to bolo horšie a horšie. Hádali sme sa čoraz viac. Hovoril mi stále také veci, ktoré ma len ponižovali a urážali. Moja kamarátka mi stále hovorila, že si ma nezaslúži, že tak by sa ku mne správať nemal. Rozišla som sa s ním. Chcel to zachrániť. Že sa zmení, že všetko bude lepšie. Uvedomil si, čo má, že sa bude viac ovládať a kontrolovať. Dali sme sa naspäť do kopy. Po týždni začalo to čo znovu. Hádky, nadávky, žiadne pekné slová alebo prejavy lásky. Nevedela som čo robiť. Chcela som to vzdať ale na tom som nemala dosť síl spraviť to.

Na druhej strane so spolužiakom sme mali úžasný vzťah. V škole sme sa roztápali pohľadmi, občas letmé dotyky. Stále som naňho myslela. Neskutočne ma priťahoval. Dobre sme si rozumeli, stále sme si písali. Bolo to také vzájomné. Pracovala medzi nami tzv. chémia.

Trápilo ma, že som priateľa klamala ale nedokázala som mu to ani povedať, ani ho opustiť. Po novom roku sa toho dosť zmenilo. Aj keď sme stále boli spolu, stále tam bola kríza, nebola som šťastná. Nechcela som ublížiť priateľovi, ale nechcela som prísť ani o spolužiaka. Keďže sme mali taký dobrý vzťah. No zrazu sme sa začali vzďaľovať, prestali sme si písať, v škole sme sa už ani nerozprávali a začal ma akoby ignorovať. Nechápala som čo sa deje.

Neskôr mi povedal, že to tak nemôže ďalej pokračovať. Bol na mňa veľmi naviazaný, ale ja som stále mala priateľa. Nechcel už, aby sme mali k sebe tak blízko, pretože to podľa neho nemalo žiaden význam, ani zmysel, že sa potrebuje pohnúť v pred, že si tiež chce nájsť nejaké dievča a ja som ho tým len trápila, keď som mu dávala najavo, že mám oňho záujem, ale nespravila som pre to nič. Veľmi ma to vzalo.

Čas nejako išiel. Náš vzťah úplne upadol. Vôbec sme sa nerozprávali. V škole sme sa vyhýbali jeden druhému. Trápila som sa. S priateľom, sme to už nevedeli nijako udržať. Rozišli sme sa. Ale on to nevedel ustáť. Nechali sme to pár dní vychladnúť. Ale on chcel byť so mnou. Chcel aby som mu dala ešte jednu šancu. Aby sme to zachránili. Že ma veľmi miluje a nechce o mňa prísť. Že celý ten čas si ma nechcel púšťať tak k telu, pretože predo mnou mal 9 ročný vzťah a veľmi mu ublížila a bál sa, že mu tiež tak ublížim. Ja som ho tiež stále ľúbila a nevedela som si predstaviť život bez neho a trápilo ma, že mu to tak ubližuje.

Po týždni sme si dali ešte šancu. Myslela som, že všetko sa napraví, bude to lepšie, veď nič tým nestratím, ak to ešte skúsim. Všetko sa začalo nejako normalizovať. Náš vzťah sa nejako zlepšil. Vysvetlili sme si, čo koho trápilo, komu sa čo nepáčilo a nejako nám to začalo pomaly fungovať. Ale ja som stále myslela na spolužiaka. Chýbal mi, v škole som len tak tajne naňho pozerala a túžila ho aspoň objať. Aj keď sme sa stretávali aj mimo školy, lebo sme mali rovnaký okruh priateľov, nevedeli sme sa ani porozprávať.

Bolo to také divné, akoby hrané a na silu. Potom som oslavovala narodeniny. Boli tam všetci moji priatelia aj môj spolužiak. Ale priateľ tam nebol. Zábava bola v plnom prúde, alkohol zapracoval. Obaja sme sa vytratili von. Pozreli sa na seba a pobozkali sa. Bolo to také spontánne a vášnivé, že som tomu nemohla ani uveriť. Tak dlho sme sa stránili jeden druhému, že tá túžba po ňom bola taká silná, že som nemohla odolať.

Teraz neviem, čo mám robiť. Hrýzie ma svedomie kvôli priateľovi, že som to spravila znova. Teraz, keď to už všetko sa dávalo do normálu a vyzeralo, že nejako to zachránime. AJ keď v podvedomí, neviem, či to chcem. Neviem si predstaviť momentálne budúcnosť s ním, ale ani, že budem bez neho. A na druhej strane ma trápi, že ani ten vzťah s mojim spolužiakom sa nezmenil. Stále sa nebavíme spolu, tak ako kedysi. Ale myslím naňho stále. Som už zúfala, a veľmi zmätená zo svojich pocitoch a neviem, čo ďalej. Hnevám sa aj sama na seba. Ďakujem.

Nikola, Prešov

Dobrý deň!
Prvé, čo by bolo potrebné urobiť, je získať nad celou situáciou trošku nadhľad. Očividne veľmi podliehate vlastným emóciám, a to Vám aj ostatným vytvára chaos. Život v chaose je však nepohodlný a málokto ho ustojí. Aj podľa reakcie Vášho spolužiaka môžete vidieť, že neistota sa dlhodobo nedá znášať. Vy však v neistote žijete. Opakované návraty do nefungujúceho vzťahu sú dôkazom toho, že svojím emóciám podliehate veľmi ľahko.

Chápem, že vzťah je dlhodobejší, no podľa popisu Vás viac vyčerpáva, než nabíja. Vzťah by mal človeka niekam posúvať a partneri by si mali dávať vzájomný priestor. Hádky sú síce prirodzené a potrebné, no mali by mať svoju hranicu. Rozchody sú náročnou situáciou pre obe strany a je ľahké podľahnúť sľubom a nádeji na zmenu. No už len to, že je vo Vašej mysli aj miesto pre iného človeka a podliehate príťažlivosti iného muža jasne naznačuje, že vo Vašom vzťahu niečo nie je v poriadku. Rozchody sa dajú viesť rôznymi spôsobmi, dá sa to prirovnať k strhávaniu náplasti. Vy ste si zvolila ten pomalý a bolestivý spôsob.

Opakovaným vracaním sa k partnerovi však základ vzťahu nezmeníte, okrem toho rovnakou neistotou trápite spolužiaka. Nikola, nájdite v sebe rozhodnosť a možno sa skúste sústrediť aj na iné veci, než sú vzťahy, na vlastnú budúcnosť, na školu, na koníčky. Je potrebné aby ste si usporiadala myšlienky a vzťahy Vám aktuálne v živote spôsobujú zmätok. Ideálne by bolo, keby ste skúsila byť nejakú dobu sama a jasne si usporiadala svoje priority. Inak budete stále vyvolávať chaos v sebe a tým pádom aj okolo seba. Budem Vám držať palce a verím, dajte si chvíľku času sama pre seba a snažte sa nepodliehať len premenlivým emóciám.

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Ďalšie otázky

Poradňa