"Odbila som ho!" Teraz ho chcem späť!

Psychologická poradňa18.05.2010
"Odbila som ho!" Teraz ho chcem späť!

Ani neviem ako začať... potrebovala by som radu.

Pred pár mesiacmi som sa zoznámila s úžasným chlapom. Napriek tomu, že v tom čase som bola dosť pracovne vyťažená, k tomu žiaľ aj rodinné problémy, trávila som s ním všetok svoj voľný čas. Chodili sme do kina, na termálne kúpalisko, na prechádzky, no a časom už aj len také domáce leňošenie. Podstatné bolo, že sme boli spolu. Vždy sa snažil vymyslieť dajaký spoločný program.

Avšak asi pred mesiacom nastal zvrat. Ja som to nejak nezvládla... Problémy v robote, aj doma sa stupňovali a žiaľ odniesol si to človek, ktorý si to najmenej zaslúžil - môj drahý. Začali sme sa viac hádať, mňa vytáčalo už aj to, keď mi zavolal. Samozrejme zdvihla som, ale zvyšovala som po ňom hlas, proste na hocijakej maličkosti som sa s ním pohádala (teraz, keď si na to spomínam správala som sa ako hysterka..) To už asi z toho celkového vyťaženia..  Myslela som, že aj tak ma nikto nedokáže pochopiť a ani mi pomôcť.

Dnes už viem, že som to všetko prehnala. Koniec koncov, odniesla som si to ja... prestal sa mi ozývať, už som ho tri týždne nevidela... keď sme spolu telefonovali, chcela som sa s ním stretnúť, ale nechcel, vraj sa potrebuje trochu ukľudniť. Tak som sa mu ospravedlnila len cez telefón, všetko som sa mu snažila vysvetliť, aj sa mi zdalo, že mi odpustil...

Len nechápem to jeho správanie, prečo je teraz ku mne zrazu taký odmeraný? Prečo mi nedá šancu vysvetliť mu to aj osobne?

Teraz, aj keď mu zavolám, po 5 min. ma zloží, že musí ísť, že sa neskôr ozve, no samozrejme neozve. Keď mu napíšem SMS, či nezájdeme na kávu, či sa len tak prejsť, odmietne, vraj niekedy inokedy...

Všetko ma nesmierne mrzí! Mrzí ma aj to, že až teraz som si uvedomila, ako veľmi mi na ňom záleží a ako veľmi ho mám rada. A hrooozne moc mi chýba. Neprejde deň, aby som na neho nemyslela. Kebyže tak viem vrátiť čas späť...

Prosím, čo mám robiť? Bojím sa mu už čo i len zavolať, či napísať SMSku, nechcem na neho robiť nejaké nátlaky, viem, že som ho mojim správaním ranila, ale nechcem ho stratiť, však každý robíme chyby :( Hrozne moc ho chcem späť a chcem aby znova bolo všetko ako predtým... Ako sa mám s tým vyrovnať, že ma odmieta? Alebo ma len skúša? Prečo sa k tomu nepostaví ako chlap? Toľko otázok, na ktoré žiaľ odpoveď nepoznám...

Rodina aj priatelia ma podporujú, tiež mi mali čo odpustiť, zato moje "skratové správanie"... ale odpustili mi a dali mi šancu.

Posledné dni som však úplne bez nálady, bez chuti do života :( myslím na neho stále viac a viac... Prosím, čo mám robiť??? Alebo ako mám na neho zabudnúť? Vymazať ho zo srdiečka??? Vďaka za odpoveď

Sjuzi, Galanta

Váš list obsahuje čiastočne aj odpoveď - nadviazali ste krásny vzťah, ktorého hĺbku a hodnotu ste spoznali až vtedy, keď sa Vám partner obracia chrbtom. Zrejme ste natrafili na pokojného, milého partnera, ktorý právom očakával podobnú odvetu.

Je možné, že Vám Váš priateľ naozaj odpustil, ibaže schopnosť odpustiť je ešte v rámci našej regulácie, ale schopnosť mať rád, milovať, ba byť zamilovaným nie je už natoľko regulovateľná vôľou. Vravíme tomu, že city sú autonómne, teda svojbytné.

Sama ste napísali výpočet svojich chýb... Skúste zvážiť, čo mohlo byť dôvodom Vášho správania sa - možno ste doma žili taktrošku taliansky, či búrlivo, možno ste veľmi emocionálna, a Vaše autentické prežívanie je pre vás podstatnejšie, než iný človek.

Nenapísali ste nám, koľko máte rokov, ale zrejme ste dosť mladá a skúsenosti zo vzťahu iba zbierate. Mali by ste na sebe celkom vážne začať pracovať, aby ste prípadný scenár znova nezopakovali. Pokojne sa obráťte na psychológa, ktorý zmapuje, zdiagnostikuje Vašu osobnosť a pomôže Vám odhaliť, kde pramenia príčiny Vašej zvýšenej vznetlivosti, možno lability.

Mali by ste si prečítať v rámci biblioterapie knihy, ktoré Vás naučia účinne komunikovať, vnímať nie iba seba, ale najmä partnera v komunikácii. Máte asi dosť egocentrický spôsob komunikácie, pri ktorom nevnímate svoje okolie, nevžívate sa do druhého človeka, ste málo empatická a potláčate spätnú väzbu, teda vnímanie druhého človeka. Mnohým z uvedených chýb sa možno odučiť, štúdiom, čítaním kníh o komunikácii, ale aj poctivou sebakritikou.

Je celkom možné, že svojho priateľa máte úprimne rada, ibaže žiaľ, ste to tak neprejavili. Z každého stretnutia s ľuďmi vzniká akási emočná bilancia, výsledný pocit, súčet pocitov, ktoré nám povedia, či človek, s ktorým sme sa stretli bol iba tzv. upír, ktorý nás ubil, odreagoval sa na nás, čím možno sám sa nabil energiou, alebo po stretnutí s ním dostávame krídla, máme dobrú náladu, stúpne nám sebavedomie.

Skúste byť tou, ktorá vyvoláva na tvári druhého človeka úsmev, ktorá pozdvihuje, teší, robí druhých šťastnými. Mať druhého človek rád a vedieť mu to tak aj prejaviť je možno niekomu dané, iní sa to musia učiť- „ nemáme ešte na ten odbor školy" - vravel kedysi básnik Ján Smrek. Medzitým však na trhu pribudlo množstvo kníh, ktoré učia komunikovať, rozvíjajú sociálnu, emocionálnu inteligenciu. Zatiaľ z tohto predmetu tak trochu neprospievate, ale ak máte natoľko čisté a jasné city, ako ste to v liste vyjavili, možno je to aj vec „marketingu", aby ste svoje city, možno aj veľmi hlboké, jasne prezentovali.

Mali by ste popracovať na sebe, na svojej emocionálnej inteligencii, nadobudnúť vhľad do svojho správania.

Možno by ste mohli o svojom citovom vyspievaní napísať list obyvateľovi Vášho srdca. Možno má síce práve zaliate uši voskom, spomienka na negatívnu emočnú bilanciu je ešte asi príliš živá a negatívna.

Všetko je ešte možno vo Vašej moci - ibaže nie v moci pôvodnej vznetlivej, egocentrickej dievčiny, ale vynoveného človeka ženského rodu, v ktorého by ste mali dozrieť. Vo vašom záujme i v záujme ľudí, ktorých by vaše zlepšenie komunikačných schopností mohlo spraviť šťastným.

Želáme Vám veľa úspechov !

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Ďalšie otázky

Poradňa