Problémy so synom: Ako ho priviesť k rozumu?

Psychologická poradňa25.05.2012
Problémy so synom: Ako ho priviesť k rozumu?
Dobrý deň, som zúfala a hľadám pomoc. Mám 19 ročného syna, ktorý intenzívne, skoro denne fajčil marihuanu, čo sa odrazilo na jeho správaní. Tvrdí, že s tým skončil pred dvoma mesiacmi - testy, ktoré som dala robiť vyšli negatívne, ale je veľmi agresívny.

Svoje správanie nevie vysvetliť. Rozbíja veci v byte, napadol ma a sprava sa ku mne s nenávisťou.

Vychovávam ho sama od jeho troch rokov. Pred dvoma týždňami, po tom čo ma napadol, som ho vyhodila z bytu. Od vtedy sa neozval, neospravedlnil, iba mi necháva odkazy, aby som mu odovzdala jeho osobne veci.

Ma prerušené štúdium na strednej škole, nikdy nepracoval, vždy som všetko financovala sama.

Nejde teraz vôbec o peniaze, ale o to, že si myslím, že môj syn potrebuje pomoc psychiatra, čo odmieta. Bolesť ,ktorú cítim sa nedá ani opísať, ale nechcem ustúpiť, volať ho naspäť domov, kým sa nespamätá. Mohli by ste mi poradiť ako ďalej postupovať? Ďakujem.

Jana, Michalovce

Milá Jana,

Ja myslím, že sama cítite, že momentálne nie je chvíľa, kedy by ste synovi mali umožniť návrat domov. V 19 rokoch je sám zodpovedný za svoje činy, a to, že Vás fyzicky napadol z neho robí nebezpečného jedinca aj pre Vás samu.

Ja viem, ťažko sa zmieriť s myšlienkou, že máte vlastného syna považovať za nebezpečného, no sama ste si zažila ten pocit, a je potrebné sa s momentálnym stavom vyrovnať, a dúfať, že pokiaľ bude syn nútený sa postaviť na vlastné nohy a prijme zodpovednosť sám za seba, vráti sa raz k Vám s pochopením, že to, čo ste pre neho robila a spôsob akým ste ho vychovávala bol v jeho najlepšom záujme.

Váš názor, že potrebuje psychiatrickú pomoc je oprávnený, no v našom štáte neexistuje spôsob, akým syna násilne prinútiť k návšteve psychiatrického oddelenia. Buď si na to príde sám, alebo je ešte možnosť súdneho príkazu, pokiaľ svojím počínaním prekročí zákon.

Nútiť však človeka k čomukoľvek, čo sa nestotožňuje s jeho vlastnou vôľou je podľa môjho názoru zbytočné. Môžete mu naznačiť cestu, podať pomocnú ruku, a ak odmieta, nechať ho, nech sa skúsi s prekážkami vyrovnať sám. Už nie je vo veku, kedy by fungovali zákazy, či príkazy. Je to jeho cesta a jeho život. Poskytnite mu jeho osobné veci, komunikujte s ním pokojne, bez agresivity, či výčitiek, zároveň mu však dajte najavo, že s prístupom, ktorý k životu má, už mu ďalej nemôžete poskytovať zázemie. Ja myslím, že je to jediné riešenie, ako syna priviesť k poznaniu tej pravej zodpovednosti a života, kde pozná, čo znamená byť dospelým. Budem dúfať, aj kvôli Vám, že sa dokáže postaviť na vlastné nohy.

Myslite však aj na to, že ak so svojím chovaním spôsobí problémy, už ho nebude mať kto zachraňovať a aj takýmto spôsobom príde na to, že jeho problémy sú hlbšie a je ich potrebné riešiť s odborníkom.

AK by ste sama pociťovali stavy, ktoré sú nad Vaše hranice, môžete navštíviť a skonzultovať situáciu s odborníkom, kde si usporiadate myšlienky a vyventilujete negatívne emócie.

Držím Vám palce a verím, že je to len obdobie, ktoré Vy aj syn dokážete prekonať.

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Ďalšie otázky

Poradňa