Rada! Ako predísť "ponorkovej chorobe" medzi partnermi

Psychologická poradňa10.09.2009
Rada! Ako predísť "ponorkovej chorobe" medzi partnermi
Dobrý deň. Prosím o nestranný názor, ba čo o čosi viac, nestranný názor odborníka. Som 27 rokov vydatá a z toho už viac ako polovicu pracujeme s manželom v tom istom podniku. Je mojím nadriadeným a z tohto postu už nedokáže odísť ani doma. Trávime spolu 24 hodín denne a asi 350 dní v roku. Napriek tomu mi vyčíta, že nie som schopná vymyslieť žiadne aktivity, pri ktorých by sme spolu "žili". Ja už neviem, čo k nemu cítim, ale mám pocit strašného obmedzenia. Som v stave, keď túžim len po tom, aby niekam musel odísť a ja som sa kľudne doma posadila.

Ani jeden nie sme štastný a ja neviem ako z tohto uzavretého kruhu urobiť špirálu. Bojím sa, že už je neskoro, že som toľko ustupovala, až si ma prestal vážiť. Ďakujem

Lila, Bratislava

Váš problém sa podobá na dosť klasický ponorkový syndróm, ktorým zvyknú trpieť aj manželia po dlhých rokoch spolužitia. Princíp spočíva v tom, že ak sa v spoločnom, uzavretom priestore vyskytujú stále tí istí ľudia, môže medzi nimi začať narastať agresia, nevraživosť, podráždenosť niekedy aj na mimovoľné prejavy toho druhého.

Takáto vzájomná podráždenosť sa neprejavuje iba u ľudí, ale i u rôznych subhumánnych živočíchoch, u ktorých sa tiež dokázalo extrémne zvýšenie agresie medzi jednotlivcami, zatvorenými na dlhšiu dobu v jednej klietke.

Na takomto princípe sú založené tzv. kontajnerové televízne reality show programy. Ich účastníci sú nútení žiť spolu pod jednou strechou, bez možnosti ventilovať dojmy, napätie, stres, pobytom v inej spoločnosti. To napokon vedie k zvyšovaniu napätia, konfliktom, hádkam, ba aj k vzájomnému napádaniu. U niektorých divákov takéto výpady zvyšujú atraktívnosť programu, poskytujúc zväčša trápny pohľad na neschopnosť odolávať záťažovým situáciám.

Vy zdieľate so svojím manželom nielen spoločnú domácnosť, ale i pracovisko, ste s ním fakticky stále, nepretržite. Aj keď sú v tomto smere aj výnimky, zväčša sa takáto permanentná závislosť aj na pracovisku neodporúča práve vzhľadom na možné riziko vzájomného presýtenia sa.

Mali by ste vniesť do vašich vzťahov čerstvý vánok, to znamenám žiť viac spoločensky, chodiť na návštevy, prijímať návštevy. Azda by ste si mohli od seba oddýchnuť hoci aj na dovolenke, kam by ste mohli ísť pre zmenu v spoľahlivej spoločnosti v rámci zmeny hoci s kamarátkou, aby ste získali aj iné dojmy, než zo vzájomnej prítomnosti.

Môžete sa tiež pokúsiť zaviesť si súkromnú „Knihu prianí a sťažností", kde si budete písať tajné želania pre toho druhého. Možno sa dozviete o sebe zaujímavé veci, naučíte sa lepšie chápať toho druhého aj v zmysle vnášania „života" do vášho vzťahu, tak, ako vás k tomu mienil primäť váš manžel.

Vhodnejšie by však bolo pokúsiť sa o radikálnejšiu zmenu - hoci ste si iste na spoluprácu s manželom zvykli, máte z nej možno aj zaujímavý príjem, predsa však vyššou hodnotou by mali byť vaše vzájomné vzťahy, ich oživenie. V ich mene by ste sa mohli po spoločnej dohode odhodlať nájsť si inú pracovnú sebarealizáciu, aby ste nezostávali podriadenou vášho manžela. Z iného pracoviska si prinesiete iné dojmy, radosti, problémy, budete pre seba zaujímavejšími. Miesto jednotvárnosti získate nové zážitky, nebudete unavení, unudení jeden z druhého, a možno sa zjaví aj tak trochu zabudnuté radostné očakávanie partnera, ktorého ste nevideli už dobrých pár hodín.

Pokračovanie vo vašom stereotype pravdepodobne neprinesie zmenu vo vzťahu, iba prehlbovanie súčasnej situácie so všetkými rizikami. Menším rizikom sa vidí byť radikálna zmena, hoci aj za cenu hoci ekonomických strát. Ziskom však môže byť obnovenie, oživenie vzájomných vzťahov.

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Ďalšie otázky

Poradňa