Renetke, Štós: Ubližujem priateľke, ktorú milujem

Psychologická poradňa05.07.2015
Renetke, Štós: Ubližujem priateľke, ktorú milujem

Prajem dobrý deň,
ani neviem ako by som začala. Mám 45 rokov, som vdova. Manžela som stratila pre 4 rokmi. Boli sme bezdetní. Rodičov už nemám. Súrodencov mám, sestru, ktorá žije v zahraničí a brat je o 17 rokov mladší. Môj problém spočíva v tom, že som si veľmi ale veľmi zvykla na svoju priateľku a na celú jej rodinu, ktorú nadovšetko milujem a však zároveň jej veľmi ale veľmi ubližujem a neviem prečo. Sama si na túto otázku neviem dať odpoveď. Zniesla by som im aj modré z neba, ale zrazu príde na mňa clivosť, samota a úzkosť strach, že ich stratím a začína sa moje psychické týranie.

Vypisujem nezmyselné SMS-ky, vyvolávam a však na SMS-ky ani na telefonáty nereagujú lebo so mnou sa vtedy fakt nedá komunikovať - jednoducho vidím svet len v čiernych farbách. Myslím si, že keď dostanú návštevu - mňa už nebudú chcieť a jednoducho ma vymažú zo svojho života. Pritom mi moja priateľka chce nesmierne pomôcť, chce aby som zo svojou psychikou bojovala, aby som sa neľutovala, aby som celému svetu dokázala, že ja si viem svoje pocity ustrážiť - jednoducho mi nesmierne pomáha a jednoducho mi verí. A ja jej neustále a hlavne pravidelne ubližujem. Už som bola aj na psychiatrii - nepomohlo, bola som u psychologičky - nepomohlo.

Hnevám sa na seba, neviem ako ďalej. Jednoducho sa nenávidím. Som asi jeden veľmi zlý človek. Mám pocit, že som na nej závislá a bez nej si život neviem predstaviť, ale prečo , prečo , prečo jej ubližujem a nie len jej potom ale aj celej jej rodine. Potom sa to dá do poriadku, ale ja to zopakujem v zápätí opäť. Ako sa zbaviť závislosti. Pracuje v zahraničí. keď je v zahraničí volali sme do teraz aj 5 krát denne, keď je doma nemá na mňa čas, čo je ale normálne a aj si to uvedomujem, vtedy nezavolá, lebo samozrejme je s rodinou. Má deti vnúčatá, zaťa, nevestu, momentálne tehotnú dcéru, ktorej som toľko vecí pokúpila, lebo som sa na to malé tešila, ale posledne som im opäť ublížila tak som od jej dcéry dostala odpoveď aby som si už nerobila starosti.

Keď som v pohode - uvedomujem si to a plačem aj 5 dní ale v kuse aj v robote aj doma, lebo všetko nesmierne ľutujem, ale vrátiť sa to už nedá. Nemám odvahu vkročiť do ich domu a pozrieť sa im do očí. Neustále pozerám či mi nezavolá, či nenapíše pár slov, ale samozrejme nenapíše. A ja by som si vtedy vedela siahnuť aj na život. Neviem ako sa mám ukludniť, neviem ako sa zbaviť závislosti od nej. Toto je v skrate môj strašne veľký problém a neviem ako mám zo sebou pracovať aby sa to už nikdy neopakovalo.

Renetke, Štós


Dobrý deň!
Stavy, ktoré prežívate majú určite svoje opodstatnenie a neobjavili sa z ničoho nič. Stratila ste manžela, celoživotného priateľa a spoločníka a s takouto stratou je veľmi ťažké sa vyrovnať. Samota vie byť veľmi bolestivým spoločníkom a preto sa nedivím, že ste potrebovala človeka, ktorého spoločnosť by Vám vyplňovala prázdne miesto v živote. Samozrejme mať kamarátku je úplne bežná vec. No bohužiaľ si sama uvedomujete, že kamarátstvo prerástlo v závislosť. Ktorá za prvé môže obmedzovať Vašu priateľku ale hlavne obmedzuje Vás samu v pokračovaní a hľadaní vhodného životného partnera.

A to je dôležité si uvedomiť, bránite sama sebe v odrazení sa ďalej. Nedám Vám jasný recept ako sa v situácii zachovať, ale z dotazu vnímam, že problém siaha nad Vaše sily. Píšete, že ste navštívila psychológa a psychiatra a citujem „nepomohlo“. Viete, psychológ nie je človek, ktorý Vám behom pár hodín zmení celý postoj a vyrieši Vaše problémy. Hlavná práca je na Vás a niekedy je to dlhodobý proces. Bežne terapia trvá 2-3 roky. Nie je to náhla zmena, ľudská psychika potrebuje dlhodobý proces na to, aby ste začala sama pociťovať zmenu. Mojím názorom je, že potrebujete skúseného a kvalitného terapeuta a pravidelné sedenia. Ak chcete zmeniť svoje vnímanie sveta aj seba samej, je potrebná trpezlivosť a odhodlanosť.

Ja verím, že vnímate život ako dar a aj keď ste aktuálne v akejsi pasci, existuje cesta von. No jediný, kto ju môže nájsť ste opať len Vy sama. Začnite malými krokmi, nájdite si terapeuta, ktorý Vám bude vyhovovať (niekedy to môže trvať dlhšie) a obmedzte svoje kontaktovanie kamarátky. Choďte s ňou na kávu ale nič viac, nezasahujte do jej súkromia. Toto priateľstvo nemusíte stratiť, je však potrebné aby ste Vy sama určila hranice. Inak sa nemôžete diviť, že to urobí Vaša priateľka. Viete, v živote sú obdobia, kedy človek nevidí cestu, ani východisko z aktuálnej situácie, verte mi však že vždy je možnosť zmeniť uhol pohľadu. Budem veriť, že dáte na moje rady a budete vďačná a hrdá aj na malé pokroky.

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Ďalšie otázky

Poradňa