Smutný príbeh o krásnom dievčatku, Natálke

Psychologická poradňa06.03.2012
Smutný príbeh o krásnom dievčatku, Natálke

Som mamou jedinej, štrnástročnej dcérky Natálky, ktorá bola do 20.06.2011 krásnym, múdrym, temperamentným a životaschopným dievčatom - moja najväčšia radosť a pýcha. Krutou rukou osudu však je už dnes sedem mesiacov v bdelej kóme.

V ten osudný deň z ničoho nič odpadla, došlo k zástave srdca a po neskorom príchode RZS a dlhej, ale úspešnej resuscitácii zostala ležať s tažkou encephalopatiou - anoxické poškodenie mozgu. Podľa lekárov nezvratný stav. Myslela som, že prídem o rozum, že to je môj, náš koniec.

Neviem sa s tým vyrovnať, aj keď dennodenne bojujem s ťažkým osudom. Prenasledujú ma výčitky svedomia, že som niečo zanedbala, nebola som dôslednejšia v starostlivosti o ňu. Hoci som sledovala každý jej krok, zaujímala som sa denne ako sa cíti, ale vždy ma ubezpečila, že jej je dobre. Mala vrodenú srdcovú vadu - WPW syndróm, chodili sme ročne ku kardiologičke, ale podľa nej to nebolo vraj nič vážne, mohla aj športovať - hrala volejbal, a nevyžadoval jej stav ani liečbu. Až zrazu táto rana.

Tá bolesť je neutíchajúca, keď sa denne o ňu, bezvládnu starám ako sa najlepšie viem. Chcela žit, tak veľmi sme chceli byť štastné, dvanásť rokov sme trpeli, pre môjho bývalého manžela, ktorý bol alkoholik. Rozviedla som sa, presťahovala sa k môjmu partnerovi, ktorého Natka považovala za otca, zvykla si na nové prostredie, našla nových kamarátov, začala byť štastná. Ani jeden rok to netrvalo a znova tažký boj. Neviem ako ďalej.....

Jana, Jesenské

Dobrý deň!

Uvedomujem si obmedzenosť týchto riadkov, a preto berte moju odpoveď hlavne ako veľké vyjadrenie spoluúčasti a podpory. Podpora je to, čo skutočne potrebujete, preto dúfam, že sa Vám dostáva aj od najbližšieho okolia a súčasného partnera.

Hľadanie zmyslu v utrpení je najťažšou životnou úlohou v našom bytí. Čo môžeme urobiť, keď nám životné okolnosti zobrali to najcennejšie, čo sme v živote mali? Cítim utrpenie, ktoré prežívate z každého jedného riadku. Nechcem plytvať frázami, ako, čas všetko zahojí, bude lepšie, nádej umiera posledná. Verím, že tieto slová Vás obklopujú každodenne, a niekedy je neustále vyjadrovanie sústrasti až obťažujúce.

To, čo človek skutočne, reálne, môže urobiť, je zaujať postoj k situácii. 7 mesiacov je krátka doba, preto je možné, že budete potrebovať viac času na pochopenie mojich slov. Postoj v zmysle postaviť sa k životným udalostiam tak, že ich dokážete niesť.

Skúste hľadať odpovede na Vaše otázky tam, kde sama cítite, žeby ste ich mohla nájsť. Mnohí ľudia ich našli v náboženstve, filozofii, literatúre, poézii, v príbehoch podobných tomu Vášmu, v ľuďoch, ktorí prežívajú utrpenie, podobné ako Vy.

Myslite na to, čo by chcela Vaša dcérka? Aby ste vzdali životný boj? Alebo pokračovali? Ja viem, že každá ľudská bytosť dokáže nájsť vôľu a zmysel, prečo žiť ďalej, aj keby to mali byť len malé, pre Vás bezvýznamné prežitky krásy, to, že Vy sa môžete dívať, môžete ďalej cítiť aj za Vašu dcérku a Vaším prostredníctvom, to ona môže prežívať s Vami, skúste žiť tak, aby ste jej mohla rozprávať o krásach tohto sveta. Ja verím, že ona Vás počuje.

S pozdravom

Mgr. Eva Jurčáková

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Ďalšie otázky

Poradňa