"Už v pôrodnici s ním boli problémy..."

Psychologická poradňa15.02.2012
"Už v pôrodnici s ním boli problémy..."

Dobrý deň, prosila by som Vás o radu ohľadom nášho 11 ročného syna. Je jedináčik, mali sme ho dosť neskoro. Od jeho narodenia sú s ním stále problémy.

Už v pôrodnici boli problémy s kojením a problémy s nechutenstvom zostali dodnes. Neznáša mäso, mlieko, všetko je hnusné, vyhľadáva len sladkosti a potajme ich je.

Väčší problém je v tom, že je veľký nervák, hlavne ak je hladný, nenaje sa a je strašne výbušný. Má nervácke výbuchy, nadáva nám obom, kope mi do nohy alebo mi buchne po ruke či nohe, robí zle. Po čase z neho zlosť vyjde, spamätá sa a chce sa so mnou stískať, že je mu to ľúto, sľubuje a sľubuje. Myslím si, že je dosť negativisticky, páči sa mu robiť blízkym zle. Nebolo by ťažké ho vtedy zbiť, občas sa to aj stalo, ale zdá sa mi, že to on sám nezvláda a my mu nevieme pomôcť.

Chceli sme ho zapísať na krúžky, ale nechce. Medzi ľuďmi je tichý - anielik, ale doma ak je niečo proti jeho vôli, tak si to na rodičoch vybíja. Pomáhať nechce, je lenivý a neporiadny, sebec. Napomínaním, či krikom to nejde, lebo on nás ako autority vôbec neuznáva. Najprv je agresívny, potom prítulný - postískaj ma, daj mi pusu, po doznení jeho skratu.

Na mne je veľmi závislý, veľmi ma ľúbi a mne najviac ubližuje. V škole sa učí výborne. Žijeme v usporiadanej normálnej rodine a sme z neho zúfalí. Keď bol malý bol často chorý, pojedol množstvo liekov. Liekom sa dosť vyhýbame. Prosím, dá sa mu nejako pomôcť alebo ako vlastne riešiť jeho neposlušnosť a nervy. Ďakujem

Simona, Humenné

Dobrý deň!

Každé dieťa je individualita, rovnako ako aj jeho spôsob výchovy. Direktívny prístup v prípade Vášho syna nefunguje, to už ste sama zistila. V 11 rokoch je osobnosť dieťaťa z veľkej miery vyvinutá, Vy poznáte jeho reakcie a on zas Vaše.

Keď som si prečítala Váš dotaz, uvedomila som si, aký je plný negatívnych myšlienok. Syn je zlý, nervák, neposlúcha, sebec. Počuje syn toto z Vašich úst? Hovoríte pred ostatnými a pred ním takýmto spôsobom? Ak syn počuje Vaše večné sťažnosti na jeho správanie, je takmer prirodzené, že sa o to viac búri. Zamyslite sa so mnou, kedy ste ho naposledy pochválila?

Na jeho výbuchy zlosti by som radila nereagovať. Odísť, nevšímať si, nech sa vyzúri. Ale nedovoľte mu za 5 minút objímanie a hladkanie. Nech si uvedomí, že jeho správanie je nevhodné a aj Vašu náklonnosť si musí zaslúžiť. Takto má vždy istotu, že jeho neposlušnosť sa v maminkinej náruči stratí. On si však musí začať uvedomovať, čo je to zodpovednosť za vlastné činy.

Skúste mu zveriť nejakú úlohu, niečo, kde pocíti zodpovednosť. Všímajte si to, čo ho zaujíma, komunikujte s učiteľkami, pouvažujte o návšteve pedagogicko - psychologickej poradne.

A hlavne, začnite sama od seba a skúste na svojom synovi nájsť kladné stránky, ja viem, že tam sú, no Vy ste zaslepená zúfalstvom a neschopnosťou zvládnuť jeho chovanie. Pochvala a dôvera sú to, čo by Váš syn mal pocítiť. Je ťažšie niesť pocit, keď sklamete niekoho dôveru, ako pocit keď porušíte zákaz.

Čaká Vás ešte mnoho výchovných úskalí, je preto dôležité zaujať z Vašej strany jasný výchovný postoj, rovnaké reakcie, ktoré syna nasmerujú, dieťa takýmto spôsobom pociťuje, že rodina je bezpečným miestom, kam sa vždy môžeme vrátiť. Verím, že aj moja rada, bude určitým odrazovým mostíkom, a za všetkým zlým, čo na Vašom synovi vidíte, objavíte ten základný pocit, ktorým je láska k svojmu dieťaťu.

Mgr. Eva Jurčáková

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Ďalšie otázky

Poradňa