Večne čakajúce ženy

Psychologická poradňa01.12.2010
Večne čakajúce ženy

Dobrý deň, s manželom sme spolu šesť rokov. Pred tromi rokmi sme sa vzali, teraz máme dvojročnú dcéru. Manžel podniká - má na rodinu málo času, ale keď príde v rozumnom čase domov, tak sa o malú stará, venuje sa jej, rád s nami ide na vychádzku, či plaváreň - aj keď je to len raz za týždeň. Väčšinou chodí neskoro, keď už dcérka spí. Bývame sami v meste v byte, a aj keď sme tam osamelé - s dcérou som ešte na RD a nemáme v meste veľa známych, dá sa to vydržať, už máme svoj systém...

Problém nastáva cez víkend. Striedame víkendy u rodičov. Keď ideme k našim, tak manžel ide pracovať, keď ideme k jeho rodičom, kt. bývajú sto km od nás, tak tiež ide pracovať, potom ho zlanária kamaráti do krčmy, či na ihrisko - a nevie sa vrátiť. Aj keď sa dohodneme na čase kedy má prísť domov, nerešpektuje to, keď mu volám povie, že už sa lúči, ale sedí s nimi ďalšie dve hodiny.

Zle to u svokrovcov znášam, cítim sa tam osamelá, jeho rodičia sa ma vypytujú kedy príde, švagrovci ma ľutujú, že muž nesedí doma so mnou a s dcérou. Všetci mu potom ráno dohovárajú, on sľubuje polepšenie, ale nič sa nemení. Vraví, že nechce chodiť do krčmy, ale pokiaľ viem, s kamarátmi sa stretávať chce.

Mne by nevadilo keby aj šiel na pivo, ale zostalo by to len pri tom pive a na hodinku-dve. Viem, že keď sa rozkecajú, tak nevníma čas, zabúda na rodinu, kt. ho doma čaká. Často príde z krčmy opitý, potom sa ráno ospravedlňuje a sľubuje polepšenie. Ale takto to ide po celú dobu, čo sme spolu a nič sa nezlepšuje. Pochopila som, že on sa nikdy nezmení...

Nerada by som sa s ním rozišla, malá ho veľmi ľúbi a nevie čo sa deje. Ona už spí keď on je v krčme a pije. Len ja to nezvládam - stále mu to vyčítam a nerada chodím kvôli tomu ku svokrovcom. Keď tam máme ísť, od stredy mám bolesti brucha a som podráždená, lebo sa bojím čo zasa vyvedie.

Prosím poraďte mi, ako ho spracovať, že keď už do tej krčmy ide, aby sa tam nezabudol a mal mieru - tak v pití, ako aj v čase. Raz ma dôvod zapiť kamarátove dieťa, raz sú to narodeniny, raz utešuje kamaráta čo sa rozišiel s priateľkou, vždy sa nájde príležitosť, prečo do tej krčmy ide a pije. Nechcem ho meniť, nie je zlý, nikdy nezahrešil, stará sa o nás po finančnej stránke, len túto jednu chybu neviem ovládať a ja sa s ňou neviem vyrovnať.

Je chyba teda vo mne? Mám byť rada, že mám muža iba cez týždeň po večeroch? Myslela som si, že víkendy sú pre rodinu - veď aj ide sem tam s nami niekde, ale ten večer si neodpustí u tých svokrovcov ísť do krčmy...

Napriek všetkému sa už rok snažíme o druhé dieťa, no nedarí sa. Po gynekologickej stránke som v poriadku. Ja vinu dávam môjmu podvedomiu, ktoré neverí, že sa muž niekedy zmení a že stále budem sama - potom už s dvoma deťmi. Ďakujem

Ľubomíra, Nitra

Dobrý deň,

cítim z Vás tolerantnú a milujúcu ženu. Problém, ktorý momentálne riešite je určite spôsobený viacerými okolnosťami.

Prvou z nich je manželov nočný život. Ako však sama píšete, je ťažké zmeniť ho v tomto smere. Určite nepomôžu výčitky od vás a od rodiny. To môže situáciu iba zhoršiť. Chápem, že to niekedy nejde inak, ste sama s dcérkou a jeho prítomnosť je pre Vás dôležitá.

Možno namiesto cesty výčitiek, skúste zdeliť manželovi svoje pocity, to, do akej role Vás stavia, to ako sa cítite, keď Vás svokrovci, či rodičia ľutujú. To vidím ako ďalší dôvod vašich starostí.

Tlak okolia, ktorý Vás stavia do pozície chuderky a tej, ktorú muž necháva samu doma. Je jasné, že sa Vám táto pozícia nepáči a chcete to riešiť, to Vás vedie k výčitkám a celkovému vyhroteniu situácie.

Skúste sa povzniesť nad rady a názory okolia, sama si tvoríte svoj život, vychovávate dcéru, ste sebestačná a obdivuhodná osoba. Nenechajte si na seba nalepiť nálepku poľutovania hodnej osoby. Takáto nálepka nesvedčí nikomu, a ako hovorím, ste silná žena, o čom svedčí aj to, že problém riešite a nenechávate čas, aby ho vyriešil za Vás.

Posledným a podľa môjho názoru asi najdôležitejším dôvodom celej tejto situácie je Vaša samota. Píšete, že ste si zvykli, máte s dcérkou systém, to je určite dôležité. Ale tráviť celé dni sama, starať sa o dcérku, večer čakať na muža, a jediný kontakt s inými osobami sú práve spomínané víkendy so svokrovcami, to skutočne Vašej psychike nepridáva.

Nie ste len oddaná matka, ste aj žena, ktorá potrebuje čas sama pre seba, pre svoje záľuby. Či už by to mala byť hodina jógy týždenne, alebo iná aktivita, ktorá Vás napadne. Mali by ste si nájsť niečo, čo budete robiť len a len pre svoju vlastnú radosť. Kľudne to povedzte manželovi, aj jemu by prospelo starať sa o dcéru aspoň dve hodinky sám, aby si uvedomil, čo všetko táto starosť obnáša.

Pokiaľ by to nebolo rerálne, či z dôvodu, že malú Vám nemá kto postrážiť, alebo iného, napadá ma ešte druhá cesta. Pokiaľ žijete v meste, určite existuje mnoho aktivít, kde sa stretávajú mamičky s deťmi. Skúste si vyhľadať takýto druh podujatia, je to cesta Vašej socializácie, budete medzi ľuďmi, dokonca ľuďmi s podobným postavením ako máte momentálne sama.

Pokiaľ by ste mali obetovať víkend u svokrovcov, myslím, že to vôbec nie je na škodu. Je to aj cesta, ako vo Vás manžel uvidí samostatnú osobu a nie večne čakajúcu ženu na materskej dovolenke. My ženy predsa nie sme odsúdené obetovať celý svoj život výchove detí. Vo všetkom existujú kompromisy. Skúste sa teda stať ženou kompromisu a ukázať manželovi, že nie je sám, kto potrebuje „vyvetrať".

Budem Vám držať palce, nech v sebe nájdete tú silu a samostatnosť, ktorú z Vás cítim.

Mgr. Jurčáková Eva

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Ďalšie otázky

Poradňa