Viera, Bardejov: Dcéra je na mne strašne závislá

Psychologická poradňa14.04.2014
Viera, Bardejov: Dcéra je na mne strašne závislá

Dobrý večer,
chcem vás poprosiť o radu. Som matkou dvoch deti 19-ročného chlapca skoro 11-ročnej dcéry. Môj problém je v tom, že naša dcéra odmieta spať vo svojej detskej izbe. Tento problém sa začal asi v septembri minulého roka. Dovtedy v izbe spala, aj keď som pri nej musela ležať kým nezaspi. Občas sa aj vtedy stalo, že sa v noci zbudila, prišla k nám do spálne. Vtedy som ju buď zobrala k nám na posteľ, alebo som znovu išla s ňou do jej izby, pobudla som tam, kým znova zaspala a zas som odišla. No v poslednej dobe sa v noci budí 4-krát a stále chodí k nám do spálne. A ja si stále idem k nej ľahnúť. Keď zaspí tak odídem a ona je do hodinky zas v spálni.

Tvrdí, že počuje akoby niekto na ňu volal jej menom. Minule prišla s tým, že je spln a nemôže spať, no na okne má v izbe žalúzie. Dcéra tvrdí, že sa snaží zaspať, keď sa zobudí ale nemôže. Ešte chcem povedať, že manžel pracuje mimo Slovenska, tak niekedy je aj mesiac preč, tak vtedy dcéra spí so mnou v spálni a spi pokojnejšie. Občas sa tiež zobudí a musí ma chytiť za ruku. V októbri minulého roka mal náš syn stužkovú slávnosť a ona sa nevedela zmieriť s tým, že nebudem v noci doma. Vedela to už od septembra a už vtedy to riešila, či tam musím ísť, či tam nemôže ísť s nami. Vysvetlila som jej, že musím tam ísť a že ona tam nemôže ísť. Doma neostávala sama.

Žijeme v rodinnom dome s mojimi rodičmi a ešte na tento víkend prišla k nám aj sestrina dcéra, ktorá je v jej veku a sú si veľmi blízke. Na prázdniny nechce chodiť ani k spomínanej sesternici, ani k svokrovcom, lebo keď príde večer, tak už plače a nemôže spať. Je dosť na mňa citovo viazaná. Aj cez deň, keď je doma a ja niekde idem, tak musí ísť so mnou a keď už fakt z nejakých dôvodov nemôže ísť so mnou, tak ja si musím brať mobil a ona mi každú chvíľu volá. Keď je ona u kamarátky a ja som doma tak je všetko ok. No, ak by som jej povedala, že idem niekam ja z domu, tak by hneď od kamarátky išla so mnou. Ja do práce nechodím, starám sa doma o svoju 86-ročnú babku. Stále jej hovorím pravdu, nikdy ju neklamem. Poviem jej kde idem, kedy prídem. Nemá dôvod mi neveriť, stále slovo dodržím, a ona to vie a predsa to je takto ako to je. prosím poraďte mi, ako tento problém  vyriešiť k spokojnosti. Za pomoc a radu vopred ďakujem.            

Viera, Bardejov

Milá Viera!
Vaša dcérka je na vás očividne veľmi silno naviazaná. Táto naviazanosť však už prekračuje v jej veku hranice, ako to aj sama popisujete a cítite. Nepopisujete presne jej výchovu a čo všetko malo na dcérku vplyv. V každom prípade verím, že chcete pracovať na tom, aby bola samostatnejšia. Z vášho popisu mi pripadá, že je v nej strach, strach o vašu osobu. Úprimne, asi najlepší postup, akým postupne dcérku navyknúť na vašu neprítomnosť, by vám povedal detský psychológ, ktorému by ste mohli problém podrobne opísať, aj s ostatnými okolnosťami, ktoré súviseli s dcérkinou výchovou.

Detský psychológ sa môže porozprávať aj s dcérkou osobne, a posúdiť situáciu zo všetkých strán. Ja osobne by som určite nevolila žiadne drastické riešenia, dcérka si musí pomaly a postupne zvykať na to, že tu nie ste, ale mať zo začiatku vždy istotu, že ste na telefóne, poprípade mať nejaký talizman, čokoľvek, s čím sa bude cítiť bezpečne. Uvidíte, po konzultácii s odborníkom na detskú psychológiu, aký presný postup vám navrhne, no určite vždy dcérku uisťujte o svojej láske a o tom, že maminka sa vždy vráti za ňou. Budem Vám držať palce a verím, že časom si dcérka zvykne.

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Ďalšie otázky

Poradňa