Zo strachu o rodičov zanedbávam dcéru

Psychologická poradňa20.11.2012
Zo strachu o rodičov zanedbávam dcéru
Dobrý večer,
chcela by som požiadať o pomoc a radu. Už dlhšiu dobu asi rok (odkedy som sa dozvedela, že môj otec aj mama sú vážne chorí, mám s nimi veľmi, ale veľmi blízky vzťah), akoby sa zo mňa stratila radosť a pohoda. Som stále v napätí, kedy o nich prídem. Obraciam sa na vás s prosbou o radu hlavne preto, lebo sa to velmi dotýka mojej 8-ročnej dcérky.

Mám taký pocit, že si vôbec nerozumieme, moje pocity ma desia, akoby som ju strácala zo srdca. Bojím sa to aj povedať, akosi ju nemám asi rada. Strašne sa toho bojím, ale nedokážem tomu môjmu skamenenému srdcu rozkázať. Dusí ma to a asi to ona veľmi cíti, teraz už viem, že sa vôbec necíti dobre, keď sme spolu, aj keď si stále vyžaduje moju prítomnosť.

Je ustráchaná, má divné reči a stále mi hovorí, že ju nemám rada. Ona, chúďa moje, to tak vníma. Zdá sa mi aj to, že ju psychycky týram. Prosím hlavne o radu, či mám navštíviť psychologa ja alebo mám ísť k psychologičke aj s ňou. Nechcem, aby to takto bolo, určite to nie je v poriadku, potrebovala by som usmerniť, nájsť tú správnu cestu. Za všetky rady vopred ďakujem.

Katka, Bratislava


Milá Katka!
V každej ľudskej bytosti sa odohrávajú spletité procesy, často však sami nedokážeme vnímať ako na nás vplývajú jednotlivé udalosti a ako súvisia s našimi pocitmi, naším správaním. Vidím veľkú spojitosť medzi správou o ťažkom ochorení Vašich rodičov a zároveň, ako keby stratou emócií, nielen pre Vašu dcérku. Vaša osobnosť sa bráni, nechce cítiť bolesť a strach zo straty blízkych a milovaných osôb.

A milované osoby v tomto prípade nie sú len rodičia, sú to všetky blízke osoby vo Vašom okolí, je to aj Vaša dcérka. Možno práve to, že ste veľmi náhle musela čeliť otázkam smrteľnosti, straty blízkych, Vaša osobnosť protestuje a nechce budovať ďalšie emócie k iným ľuďom, o ktorých by ste mohla prísť. Katka, ľudský život je plný lásky, no ruka v ruke s ňou prichádza aj bolesť z okamžikov, kedy o ňu môžeme prísť. Je však riešenie navždy sa vzdať lásky? Alebo sa naučiť zvládať bolesť, strach a úzkosť zo straty?

Ja viem, že už sama tušíte odpoveď. Nezatvárajte sama seba, svoje city tomu najbližšiemu, čo pri sebe máte. Dcérka je ten dôvod, pre ktorý sa oplatí pokračovať aj potom, čo nás opustia rodičia, je to prirodzený nevratný kolobeh a uvedomiť si smrteľnosť, ako obecný princíp v našich životoch je mnohokrát nad naše sily. Práve preto dochádza k emočným blokom, ktoré sama popisujete.

Niektorí ľudia dokážu nájsť zmierenie vo viere, iní vo filozofii. Odpovede na Vaše otázky určite existujú, je však potrebné hľadať, počúvať svoje vnútro, určite by pomohla aj osobná konzultácia s psychológom, ktorý Vás tiež môže naviesť na cestu Vašich správnych odpovedí.
Upokojiť Vás môže, že tá cesta tu je. Dovtedy, kým ju nájdete, je potrebné uvedomiť si jednu vec. Neexistuje žiadna jednotná definícia šťastia.

Ja však verím tomu, že šťastie môžeme nájsť vo veľmi malých, nenápadných okamžikoch. Úsmev Vašej dcérky, láskavé pohľady Vašich rodičov pri pohľade na vyrastajúcu vnučku, hrdosť, ktorú cítite na túto stále malú bytosť, pri každom jej úspechu, noci, keď nemôže spať a Vy ste pri nej. Naučiť sa vážiť si okamžiku je základom ľudského aj Vášho šťastia. A aj keby mali byť jednými z posledných okamžikov v živote Vašich rodičov, je stále úžasné, že im ich môžete dopriať.

Katka, ste určite milujúca matka, ktorá len stratila svoj smer, no v ťažkých životných situáciách to nie je nič neobvyklé. Dúfam, že Vám moje slová pomohli, a aspoň trochu Vás inšpirovali k tomu, kde hľadať odpovede na otázky. Veľa šťastných okamžikov!

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Ďalšie otázky

Poradňa