Veľká láska z Východnej: Keď sa čardáš dvoch sŕdc zmenil na životný tanec

Veľká láska z Východnej: Keď sa čardáš dvoch sŕdc zmenil na životný tanec

Tanec, hudba či kroje nesporne patria k folklórnym festivalom. Sem-tam sa však pridá aj pomyselný oheň v očiach a potom sa skutočne môže stať príbeh ako vystrihnutý z románu.

Jaroslav Černák je dnes riaditeľom folklórneho súboru Podpoľanec. Rodenému Detvanovi sa však osudovou stala „východniarka“ Marcelka a festival vo Východnej.

Na rovnakej frekvencii
Jarovi, čoby tanečníkovi Podpoľanca, pred jedenástimi rokmi padla do oka práve vo Východnej nie tanečnica z Lúčnice, ale z folklórneho súboru Železiar. „Bolo jasné, že sme dvaja ľudia na jednej frekvencii. S podobnými životnými syndrómami. Tanec, hudba, spev, kroj, úsmev, oheň života v očiach. Zaľúbenie bolo, ako má byť, sprevádzané búšením dvoch sŕdc,“ spomína.

Sociálne siete a mobily neboli v tom čase ešte nadradené nad bežnú komunikáciu a tak ich diaľka pracovne rozdelila. Jaro pôsobil v zahraničí a jeho „Železiarka“ sa medzičasom vydala. Študijné povinnosti vrátili Jara späť na Slovensko, aj k folklóru. V rodnej Detve začal pôsobiť ako tanečný pedagóg, časom prišla ponuka z Podpoľanca, ktorý vedie dodnes.

Veľká láska z Východnej
V roku 2008 zapracovala náhoda, osud alebo skôr spoločný kamarát Fero, ktorý poznal oboch niekdajších zaľúbencov. A práve vo Východnej sa aj vďaka nemu znova stretli a opäť to zaiskrilo:
„Prekvapenie so stretnutím zabezpečil náš spoločný kamarát Fero, ktorý poznal naše dva osudy. Stretnutie bolo veľmi emotívne a hneď sme vedeli, že nás dvoch už nič nerozdelí. A to sa nám úspešne darí plniť doteraz.“  

Do tretice všetko dobré
V roku 2012 bol Jaro znova pracovne na festivale vo Východnej a práve počas neho prišla krásna správa. Jeho pani manželka, jeho „Železiarka“, porodila synčeka. Dnes má Goran sedem rokov, staršieho brata Dominika a jedenapolročnú sestričku Riu. Ako nám Jaro prezradil, práve Goran pravdepodobne pôjde chodníčkami svojich rodičov. Zo staršieho Dominika možno bude kontrabasista, ale skúša to aj s florbalovou hokejkou. A malinkú Riu zatiaľ roztancúvajú všetky rezké rytmy.

Hoby na plný úväzok
V prípade Jara a jeho manželky Marcelky je jasné, kto okrem folklóru hrá prvé husle  – sú to deti. Sem-tam si však si odbehnú aj do divadla. Nie ako diváci, ale ako členovia ochotníckeho divadla. Marcelka hráva a Jaro aj režíruje. Prím u Černákov však vždy hrá rodina. Voľný čas trávia prevažne spolu. A ešte lepšie, keď sa pridajú priatelia či susedia. „Radi trávime čas napríklad na nejakej chate, kde sa deti poriadne vybláznia.

A my dospelí si môžeme užiť dobrú grilovačku či navariť chutný guláš. Ceníme si naše priateľstvá bez akejkoľvek falše a závisti.“ Jaro má vo svojich dvoch synoch aj skvelých parťákov na hokej. Ako veľkí fanúšikovia si počas sezóny zvyknú zájsť pozrieť na ten v Detve. Chlapi, samozrejme, nepohrdnú ani futbalom. Veď v takom otcovsko-synovskom zápase zostane výhra vždy „doma.“ A navyše je to takpovediac gól pre spoločný čas s deťmi.  

Čo študujú folkloristi?     
Jaro a Marcelka majú kladný vzťah ku kultúre nielen ako folkloristi, ale blízka im je obom, aj čo sa týka štúdia. Marcela študovala etnológiu. Aktuálne je síce na materskej dovolenke, popri tom si však dokončuje ďalšie podobné štúdium - muzeológiu.

Jarovi ako študentovi učarovala taliančina a poľština vrátane jazyka a kultúry. Cudzie jazyky ho dokonca istý čas aj živili ako prekladateľa a tlmočníka. Neskôr sa popri práci v potravinárskom priemysle venoval kultúre a folklóru. Aktuálne by ste ho našli na Banskobystrickom samosprávnom kraji. Stačí zaklopať na dvere tajomníka podpredsedu kraja.     

Jednoducho naša
Príbeh Jara a Marcely sa spája s festivalom vo Východnej. Pýtať sa ich na prívlastok, ktorý by dali festivalu, je možno bezpredmetné, ale predsa: „V našej rodine má jeden špeciálny: Naša Východná“. Myslím, že tu je zhrnuté všetko.“ Jaro je presvedčený, že príbeh ich lásky je príkladom, ako folklórne prostredie kreuje osudy ľudí.

O to viac, že sa spája predovšetkým s jedným festivalom – Východná. No Jarov osud sa spája nielen s Východnou, ale nepochybne s folklórom ako takým. Preňho je to priestor, kde môže uplatňovať svoje záľuby, túžby a sny. „Je to životná filozofia, ktorá vojde pod kožu... a ostane tvojou súčasťou po celý život.“
 
KROJOVANÁ PERLIČKA
„Vo Východnej muži nosili hrubé súkenné nohavice. V pracovný deň sa k nim nosili jednoduchšie nevyšívané košele. Sviatočné košele z prvej polovice 20. storočia mali vyšívanú náprsenku a zapínali sa na ľavom pleci. Ide o tzv. slovenské košele, ktorých móda sa začala šíriť z Martina koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia najskôr v mestskom a neskôr aj v dedinskom prostredí. Ich nosenie začiatkom minulého storočia bolo prejavom národného uvedomenia.“   

Autor: Eva Vašková
Foto: Archív autorky

Focus Media

Video

Diskusia

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

"Najnovšie z Príbehy zo života"

Poradňa