Verím na lepšie začiatky: Môj život s tyranom

Verím na lepšie začiatky: Môj život s tyranom

Spočiatku bol Juraj pre 32-ročnú Zuzanu U. z Prešova ten najideálnejší muž na svete. Ako sa mohol už deň po svadbe tak zmeniť? Zbožňovala ho. Bol milý a zaľúbený až po uši. Aj Zuzana bola šťastná, veď túžila po rodine a živote v rodinnom domčeku. A sen mala na dosah.

Posledné ospravedlnenie
Deň po svadbe sa presťahovala k Jurajovi. Zobrala so sebou aj manželskú posteľ. Práve tá bola zámienkou na prvý konflikt. „Kričal na mňa, že nebude spať v posteli, kde už predtým spal iný chlap,“ rozprávala tichým hlasom Zuzana. Zaskočilo ju to. Vedel, že už bola raz vydatá a neprekážalo mu to. Keď sa v jej očiach zaleskli slzy, Juraj si uvedomil, že to pokašľal. Požiadal ju o odpustenie. Bolo posledné.

Po čase Zuzka otehotnela. No on z novinky až takú radosť nemal a rozohnil sa: „S kým si bola, ty fľandra?“ Intervaly Jurajových výbuchov sa stupňovali. Zrazu mu na Zuzane prekážalo úplne všetko. Neodvážila sa mu protirečiť, ani keď jej krivdil. Pritvrdzoval, ale ruku na ňu nikdy nezdvihol. „Myslíš si, že som sprostý? Neudáš ma, nebijem ťa!“ fľochol jej do tváre. Vtedy si Zuzana uvedomila, že je zle.

Pekný herec
Juraj bol chorobne žiarlivý. Keď zbadal, že Zuzana sleduje film, v ktorom hrá atraktívny herec, prepol kanál a rozkričal sa: „Ukáž, čo pozeráš! Ktorý sa ti to páči?“ Spŕška slov vyvrcholila výsluchom ako na polícii.

„Vydržal aj desať hodín, cítila som sa, akoby som bola najväčší kriminálnik na svete. Plakala som, musela som mu dať čestné slovo, že som sledovala len dej a že okrem neho sa mi žiadni chlapi nepáčia. Ale ani tak mi nikdy neveril.“

Lakomá špina
Zavďačiť sa mužovi bolo ťažké. Myslel si, že chce šetriť na jeho žalúdku. Počítal, koľko fazúľ jej pláva v polievke a či si nedala na rožok viac salámy, ako má on. „Ale on zjedol sedem rožkov, na každom tri krúžky salámy, kým ja jeden so štyrmi krúžkami,“ spomína Zuzana, ktorá bola hneď lakomá špina.

A oblečenie? V ich domácnosti žiadna priorita. Niekoľko rokov nosila jedno tričko. Zopár zachovaných vecí síce mala v skrini, ale obliecť si ich mohla zriedkakedy. Hovorí: „Hanbila som sa, šaty sa na mne postupne rozpadali. Ale on sa o to nestaral.“ Bola nedeľa. Juraj sa vrátil z flámu, a tak dospával. Zuzana varila obed. Keď mu naložila polievku, - jemu dvakrát toľko ako sebe, však je veľký chlap, - začal vrieskať. „Bola som lakomá špina,“ precedila cez zuby Zuzka.

„Mám sa najesť polievky a mäso už nebudem vládať?“ kričal ako zmyslov zbavený. Zuzka polievku vyliala do hrnca a naložila mu poriadnu porciu mäsa. „Toto si už zožer sama!“ neudržal sa a plný tanier zahodil do kúta. Jedlo sa rozprsklo po celej miestnosti. „Na, žer, ty sviňa,“ postavil sa nad Zuzanu a nasilu jej tlačil horúcu polievku do úst. Upokojil sa, až keď si sadol k zvyšku mäsa.

Ty genetický odpad!
Takto to šlo roky. Zuzanin pohár trpezlivosti pretiekol, keď sa Jurajov ďalší výstup dotkol aj dcéry, ktorá pomaly dorastala do škôlky. „Ty genetický odpad!“ ponižoval ju. Celý sčervenel, išiel z neho strach. Tvár mal len niekoľko centimetrov od Zuzaninej a ziapal tak, až mu z úst fŕkali sliny. Zuzana opäť sklopila zrak a spýtala sa plná pokory: „Čo ti urobím jesť?“ Juraj sa prudko otočil a spustil ďalšiu spŕšku nadávok: „Ty žumpa, ešte nemáš pre mňa večeru?“

Domáci teror pokračoval

Dcérka sa prestala hrať a rozplakala sa. „Kričala, hádzala sa o stenu, ako keby ju chcela stoj čo stoj preraziť vlastným telíčkom,“ spomína mladá mama. „Vtedy som si uvedomila, že to ďalej nepôjde. Išlo aj o jej zdravie. Nemohla som dopustiť, aby to videla a vyrastala v neustálom strachu.“     

Cesta z pekla
Zuzana začala zisťovať, kam sa môže odsťahovať. Natrafila na plagáty, ktoré nabádali týrané ženy brániť sa. V polnočnom vysielaní jedného z rádií si vypočula reláciu o týraných ženách. Do diskusie sa zapojila aj ona. „Keď čítali moju esemesku, v štúdiu zostalo dusno. Cítila som, ako sa redaktorke trasie hlas,“ vysvetľuje. Dali jej kontakt na krízové centrum. Spanikárila, nevedela, kam si ho má narýchlo zapísať, a tak si ho v mysli opakovala takmer celú noc a pre istotu ho poznačila aj do prachu na poličke.

Keď manžel odišiel do práce, prepísala ho na zdrap papiera, poskladala na štvorček a až po čase sa odhodlala zodvihnúť telefón... Na voľné miesto v azylovom dome čakala tri mesiace. Juraj ako keby vedel, že sa niečo deje, kričal na ňu čoraz intenzívnejšie. „Počkaj, zajtra si to vypiješ,“ vyhrážal sa po každej nekonečnej hádke. A Zuzana? Kľačala pred ním na kolenách a prosila o odpustenie.

„Vravela som mu, že ho veľmi ľúbim. Neklamala som. Napriek ponižovaniu som ho zbožňovala a dokázala by som sa pokoriť ešte viac, keby som vedela, že to môže náš vzťah zachrániť,“ vysvetľuje Zuzana. Odchodu do krízového centra sa však už nevedela dočkať.

Vypátral ju
Žiť v ubytovni nebola žiadna výhra. „Bolo tam ako v pekle. Bála som sa zaspať, v noci ma chodila kontrolovať mladá Ukrajinka. Išiel z nej strach, doteraz neviem, čo chcela.“ Zuzanin útek však nedal spávať násilníckemu Jurajovi. Podarilo sa mu vystopovať, kam sa uchýlila.

Najskôr sa vyhrážal, že ak sa k nemu nevráti, zoberie jej dcéru. Potom pred ňou padol na kolená a prosil o odpustenie. Sľuboval, že už nebude kričať. „Podľahla som mu, uverila som, že sa zmenil. Z útulku som sa odsťahovala,“ s trpkosťou v hlase hovorí Zuzana. „Sekať dobrotu“ vydržal Juraj len štyri mesiace.

Druhý pokus
Nad ďalším útekom do azylu Zuzka dlho nerozmýšľala. Vystihla okamih, keď bol Juraj v práci, pobalila veci, zobrala dcéru a ušla. Pomohla jej kamarátka. Dnes tvrdí, že je oveľa šťastnejšia, aj keď sa s ňou život ešte stále pohráva. Nemá vlastné bývanie, ale aj podnájom s nepríjemnou spolubývajúcou je lepší ako život s tyranom. Hovorí, že ho už nemiluje. Napriek tomu nosí svadobnú obrúčku a v peňaženke jeho fotografiu. Azda neurobí ďalšiu chybu a už mu neodpustí...

Autor: mam
Foto: Shutterstock.com

Focus Media

Video

Diskusia

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

"Najnovšie z Príbehy zo života"

Poradňa