Výnimočná Greta Garbo: Z hviezdy celkom neznáma žena

Výnimočná Greta Garbo: Z hviezdy celkom neznáma žena

Slávna herečka z obdobia nemého a nastupujúceho zvukového filmu. Spred kamier odišla v 36 rokoch, lebo ju vraj ako špiónku poslali do akcie...

Greta Lovisa Gustafsson sa narodila 18. septembra 1905 v Štokholme, ako najmladšie z troch detí. Rodičia boli chudobní robotníci, otec jej zomrel na tuberkulózu, keď mala štrnásť. Musela odísť zo školy a začať pracovať. Najprv v holičstve, neskôr v obchodnom dome ako predavačka klobúkov. Krásna tvár a vysoká štíhla postava jej zaručili prácu v niekoľkých reklamných spotoch. Keď ju režisér Eric Petscher obsadil do malej roly vo filme Luffarpetter, získala štipendium na Kráľovskej divadelnej akadémii. A začala si plniť svoj sen stať sa herečkou…

Nepustili ju na pohreb
V ére nemého filmu sa Greta rýchlo zhostila svojej šance. V roku 1923 jej režisér Mauritz Stiller ponúkol úlohu grófky v ságe o Göstovi Berlingovi a zmenil jej meno na Greta Garbo. Keď o dva roky Stiller dostal od štúdia Metro Goldwyn Mayer ponuku natáčať v Hollywoode, vynútil si, že musia uzavrieť zmluvu aj s Garbo.

Tento jej „druhý otec“ a milenec však v Hollywoode neuspel a vrátil sa do Švédska, čo Gretu ničilo a uvrhlo do depresií. Napriek tomu ju čakal prvý úspech vo filme Torrent. A stávala sa hviezdou, ktorá si kládla podmienky. Keď jej štúdio odmietlo zvýšiť plat, vyhrážala sa odchodom, oni jej deportáciou. Nakoniec vždy dosiahla svoje. Malo to aj druhú stránku mince. Keď Grete zomrela sestra, štúdio ju donútilo natáčať a nepustilo ju na pohreb.

Pár snov
Mauritza v jej posteli nahradil John Gilbert. S týmto najsexi hercom milovníckych rolí tých čias si Greta zahrala vo filmoch Flesh and the Devil, Woman od Affairs či Love. Z Grety a Johna sa stal pár snov. Trikrát ju požiadal o ruku, a keď nakoniec súhlasila, pred oltárom ho nechala stáť samotného. Povedala: „Milovala som ho, no bála som sa. Nechcela som, aby ma riadil, pretože šéfom som tu ja.“ Klebetné jazyky jej strach pripisovali jej lesbickej a bisexuálnej orientácii…

Obavy filmového štúdia
Keď sa začiatkom 30. rokov 20. storočia zrodil zvukový film, štúdio MGM sa obávalo, ako diváci prijmú Gretin zastretý alt s neanglickým prízvukom, ale dopadlo to nad očakávanie dobre. Už za svoj prvý zvukový film Anna Christie z roku 1930 získala nomináciu na Oscara, v tom istom roku pribudla ďalšia za film Romanca. Na plagátoch ich uvádzali so sloganom Greta rozpráva, neskôr Greta sa smeje.

Oscar po štyroch nomináciách
Očarujúci herecký výkon podala Greta v roku 1931 vo filme Mata Hari, jej ďalšia snímka Grandhotel získala Oscara za najlepší film. Nasledovala historická dráma Kráľovná Kristína, kde si dala podmienku, že namiesto Lawrenca Oliviera bude hrať John Gilbert. Po filme Painted Veil (1934) sa v roku 1935 objavila ako Anna vo filme Anna Kareninová. Hlavnú rolu v snímke Camille z roku 1936 označila kritika za vrchol Gretinej kariéry, čo jej vynieslo tretiu nomináciu na Oscara.

Počas nakrúcania bola Garbo chorá, čo poznamenalo jej výkon a precítenie úlohy kurtizány, ktorá sa zamiluje do mladého právnika a nakoniec umiera. Poslednú, štvrtú nomináciu na sošku filmovej akadémie si vyslúžila za postavu súdružky Jakušovej vo filme Ninočka. Hoci Garbo hrala celkovo v 20 filmoch, Oscara si prevzala až v roku 1954 za nezabudnuteľné herecké výkony.

Polstoročie v ústraní
Začiatkom druhej svetovej vojny sa pre Gretu Garbo začali zlé časy. Vojna dosť zničila európsky trh, kde bola slávnejšia ako za morom. Po jej poslednom filme Two-Faced Woman z roku 1941 sa herečka (aj po veľkej kritike z radov katolíckej cirkvi) rozhodla v 36 rokoch skoncovať s filmom. Z Hollywoodu sa presťahovala do New Yorku. Odvtedy žila v anonymite, lebo sa bála ľudí. Veľa času trávila vo svojej záhradke, kde pestovala kvety a zeleninu. Ak chcela vyjsť do ulíc, obliekla si nenápadné veci a tvár maskovala veľkými slnečnými okuliarmi. Taktiež veľa cestovala, investovala do umenia a akcií.    

Vedľa rodičov a sestry
Greta Garbo sa nikdy nevydala. Okrem milencov, napríklad dirigenta Leopolda Stokowskeho, fotografa Cecila Beatona, spisovateľa Ericha Mariu Remarqua, milionára Georga Schleeho či režiséra Roubena Mamouliana, mala aj lesbické vzťahy. Jej náručím prešli herečky Lilyan Tashman a Louise Brooks, ale najmä poetka Mercedes de Acosta. Tú „ukradla“ Marlene Dietrich, s ktorou vraj mala dohodu o vzájomnej ignorácii.

Greta Garbo zomrela 15. apríla 1990 vo veku 84 rokov na zápal pľúc a zlyhanie obličiek. Jej popol nezostal v Amerike, lebo jej jediná dedička, neter Gray Reisfield, ktorej odkázala 20 miliónov dolárov, ju dala pochovať vedľa rodičov a sestry na predmestí rodného Štokholmu.   
     
Autor: eb
Foto: Profimedia.sk

Focus Media

Video

Diskusia

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

"Najnovšie z Príbehy zo života"

Poradňa