Redakcia Báječná žena

KVÍZ: Ako deti sme ich vedeli naspamäť. Spomeniete si na známe básničky?

KVÍZ: Kedysi sme ich vedeli naspamäť. Spomeniete si?

zena

Žena

Báječná rodina

Ľudmila Podjavorinská patrí k najobľúbenejším slovenským autorom básní pre deti. V detstve nám ich mamy nadšene recitovali. Spomeniete si však na ne aj dnes?

Spisovateľka sa narodila 26. apríla 1872 v rodine Karola Riznera a jeho manželky Márie rodenej Klimáčekovej. Aká to bola rodina?

Jej prvé literárne ambície podporovali strýko Ľudovít Rizner a miestny evanjelický farár a spisovateľ Ján Pravoslav Leška. 

Kto podporoval mladú Ľudmilu v písaní?

Narodila sa v Horných Bzinciach neďaleko Nového Mesta nad Váhom, v dedine pod vrchom Javorina. Dnes sa obec volá Bzince pod Javorinou. Podľa tohto vrchu si zvolila umelecké meno. 

Ľudmila sa po rodičoch volala Riznerová. Prečo si dala pseudonym Podjavorinská?

Muži sa o ňu zaujímali, ale nikdy sa nevydala a nemala deti. Bola totiž často chorá, na jedno oko nevidela, takže na manželstvo a rodičovstvo si netrúfala.

Vydala sa spisovateľka a mala deti?

Bol to vrabec a volal sa Čim. Jeho príbehy opísala spisovateľka v knižke Čin-čin.

Hrdinami jej básničiek pre deti boli zvieratká. Jedno z nich bolo nezbedné, ale neskôr zmúdrelo a usadilo sa. Čo to bolo za zvieratko a ako sa volalo?

Čimčarara-čim-čim-čim – mama ja sa ožením! Hovorí to vrabčiak mame, keď sa zaľúbi do vrabčice Činky.

Z knižky Čin-čin je aj nasledujúci verš. Viete ho doplniť? Čimčarara-čim-čim-čim ....

Keď pršalo mrholilo
Žabiatko sa narodilo.

Hrdinom ďalšej knižky je zvieratko, ktoré sa práve narodilo. Ako znie prvý verš? 

Dohodli sa s kvikom kvakom kvak,
že ho nazvú Žaburiakom, tak!

Aj z tejto knižky je veľa známych veršov. Napríklad tento: Dohodli sa s kvikom kvakom kvak, že ho ......, tak!

Z básne Už ho vezú! O psíkovi, ktorý prekabátil deti, že mu je zle a oni ho odviezli domov.

Ľudmila Podjavorinská písala pre deti nadšene a vtipne. Z ktorej básne je úryvok: Čo sa stalo, milé stvory? Leží Bodrík, leží chorý... Musí to byť veľká muka,  keď tak stene, keď tak kuká.

Išlo o vyrezanú tekvicu, ktorá mala vnútri svetlo.
"Jožko veľký umelec,
majstrovskú raz spravil vec,
podarenú velice:
panáka toť z tekvice.

Spisovateľka sa zastávala aj nezbedných detí a neodsudzovala ich. O tom je i básnička Jožkov žart. Čím chlapec vyplašil dedinčanku? Zrazu pozrie … Preboha,  aká to tu stonoha?  Oči to má, zuby, nos -  „Rata, ľudia, svetlonos!“

KVÍZ: Ako deti sme ich vedeli naspamäť. Spomeniete si na známe básničky?

Výber pre vás