Veľkonočné jedlá Naši predkovia pripisovali veľkonočným jedlám symboliku. Na Kvetnú nedeľu jedli dlhé cestoviny s makom, fazuľu, aby narástli vysoké konope. Chceli, aby malo obilie dlhé klasy s množstvom zrna. Zo zeleniny v tento deň varili len druhy, ktoré mali čo najskôr zakvitnúť. Počas Zeleného štvrtka gazdiné varili jedlo zo zelenej zeleniny. A je jedno, či zužitkovali špenátové listy, mladú púpavu, medvedí cesnak, alebo mladučké žihľavové listy. Zo všetkého dokázali uvariť chutný prívarok.

Na sviatky sa piekla jahňacina alebo kozľacina a v niektorých oblastiach varili huspeninu. Ženy piekli koláče z bielej múky, na ktorých bola plastická výzdoba. Záhoráci obľubovali koláče v tvare špirály alebo praclíka. „Jedlá si na Veľkonočnú nedeľu dávali ľudia posvätiť v kostole,“ vraví etnografka Zora Mintalová Zubercová. „Jesť ich mohli, až keď boli posvätené.“ V mestách po prvej svetovej vojne zasa pripravovali jednoduchý zemiakový šalát, v polovici 20. storočia doň pridávali majonézu. A dnes ho považujeme za veľkonočné jedlo.

Symbolický význam jedla Vajíčka: mali magické čaro. Symbolizovali plodnosť a&nbsp;začiatok nového života. Klobása: symbolizovala korbáč, ktorým bičovali Krista. Šunka: bola Ježišovo telo. &nbsp; Chren: symbolická spomienka na umučenie Baránka Božieho; jedávali ho bojkovia, lebo bol symbolom odvahy. Biely koláč s&nbsp;plastickou výzdobou po obvode: symbolizoval tŕňovú korunu.

Kraslice Aké kraslice ste si tohto roku vyrobili? Spôsobov, ako upraviť veľkonočné vajíčko do želanej podoby, je veľa. Naši predkovia boli v&nbsp;ich zdobení spočiatku menej prieberčiví a&nbsp;uprednostňovali červené vajíčka. „Červenú farbu vnímali ako posilnenie symbolu života a plodnosti, ktorým bolo vajce,“ hovorí etnografka a zdôrazňuje, že červená farba bola zároveň symbolom radosti.

Na kúpačov čakali aj nerozbitné vajíčka. Dievčatá ich najskôr uvarili a zafarbili kôrou duba či vŕby alebo cibuľovými šupkami. Až neskôr sa technika zdokonalila do takej miery, že začali vajíčka vyfukovať a zdobiť mnohými náročnými technikami, ktoré sa používajú dodnes.

Šup do potoka Polievanie studenou vodou je tradícia, ktorú nemali v obľube ani naše babičky, ale rok čo rok sa k nej vracali. Voda totiž mala v predstavách našich predkov magickú moc. Dokázala čistiť aj uzdravovať, preto s ňou vôbec nešetrili. V predkresťanskom období sa oblievaním dievčat a žien na ne mala preniesť práve táto sila a ľadová spŕška im mala priniesť zdravie.

Švác po zadku Aj zvyk veľkonočného šibania korbáčmi má dlhú históriu. „Príchod jari a nového života takto slávili v predkresťanskom období,“ hovorí Zora Mintalová Zubercová. „Mladé vŕbové prútiky sú plné života a miazgy. Dotykom ohybných prútikov sa mal život a plodnosť preniesť aj do tela žien.“

Paradoxne, mladé dievky pred sto rokmi „bitku“ korbáčom a litre vody pod sukňou vítali s úsmevom. Bol to znak, že o ne majú mládenci záujem a že nezostanú starými dievkami. O päťdesiat rokov neskôr zasa išlo počas Veľkonočného pondelka o možnosť zviditeľniť sa a tento zvyk sa udomácnil aj v mestách. Čím viac ste mali kúpačov a mokrých šiat na balkóne, tým ste boli žiaducejšia.

Za šibačku odmena Tradícia obdarúvania šibačov pochádza z medzivojnového obdobia. Pohostenie pre nich je však staršie. Mládencom naliali pálenku, zaľúbená dievčina darovala ako znak svojej lásky vyvolenému maľovanú kraslicu. Ten na peniaze však ani nepomyslel, možno by ho aj urazili. V druhej polovici 20. storočia zasa prišli do módy čokoládové vajíčka a rozdávanie peňazí.

Voda, korbáče aj pečené jahňa Termín Veľkej noci nie je stály a každoročne sa mení. Veľká noc pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca - po 21. marci. Má však ustálený deň na oslavu - nedeľu - pretože Ježiš vstal z mŕtvych prvý deň po sobote. Svätým týždňom sa končí 40-dňový pôst. Počas tohto obdobia sa jedlo iba raz denne. O konzumácii mäsa mohli naši predkovia len snívať. Vajcia a&nbsp;mlieko nejedia gréckokatolíci a&nbsp;pravoslávni dodnes. &nbsp;

Kvetná nedeľa Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň, pre kresťanov najvýznamnejšie obdobie roka. Niesla sa v znamení vinšovačiek, ktoré sa začínajú na Kvetnú nedeľu a pokračujú oblievačkami na Veľkonočný pondelok. Na Kvetnú nedeľu doniesli do kostola rozvinuté vŕbové prútiky. Kňaz ich posvätil, nasledujúci rok mali chrániť dom pred búrkami. &nbsp; Zelený štvrtok V kurze bola voda z potoka. Skoro ráno - ešte pred zakikiríkaním prvého kohúta, - sa v nej umývali muži, ženy i dospievajúca mládež, aby boli zdraví. Dievčatá verili, že im studená voda zmyje z tváre pehy. Keď si vlasy učesali pod vŕbou, mali rýchlejšie rásť.&nbsp; V tento deň sa naposledy rozozneli kostolné zvony. Stíchli až do Bielej soboty.

Veľký piatok Kresťania si na Veľký piatok pripomínajú Kristovo ukrižovanie. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, lebo Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Rímskokatolíci zasa v piatok neslúžia omše. Oltáre sú bez chrámového rúcha, kríža aj svietnikov. Zachováva sa prísny pôst - neje sa mäso. Piatok je aj magickým dňom. Otvárajú sa hory a&nbsp;vydávajú svoje poklady. Na Veľký piatok by ste si nemali nič požičiavať, lebo to môže byť začarované. Veľký piatok bol aj dňom čarodejníc. Aj v tento deň bolo pri potoku rušno. Ľudia, ktorí trpeli chorobami, sa v ňom umývali. Verili, že ich neduhy odplaví studená voda. Biela sobota Na Bielu sobotu to v obydliach našich predkov konečne rozvoniavalo, veľký pôst sa blížil ku koncu. Gazdiné piekli bravčovinu, varili šunku aj vajíčka. Vo viacerých oblastiach pripravovali pečené jahňa alebo kozľa, neskôr koláč v tvare barančeka. Veľkonočná nedeľa Naši predkovia ju považovali za najväčší sviatok roka. Nesmeli variť, preto gazdiné nachystali všetko už deň vopred, navarené nesmeli krájať nožom. Stolovanie bolo slávnostné, prvým chodom bolo vajíčko, nasledovala šunka s chrenom, pečené mäso, koláče. Každý musel všetko zjesť, dokonca aj omrvinky. Veľkonočný pondelok V tento deň chodili mládenci po domoch a naháňali ujúkajúce dievčatá. Na väčšine stredného a východného Slovenska ich polievali vodou, na západnom Slovensku šibali korbáčom. Presne tak, ako to na „šibačkový“ pondelok má byť.

Sviatky jari v skratke: Poznáte najdôležitejšie veľkonočné zvyky?

zena

Žena

Báječná rodina

korektný obsah

Ako osláviť veľkonočné sviatky, ako vyzerá správna šibačka a oblievačka, veľkonočné rituály, sviatky jari v kocke, všetko o maľovaní vajíčok a koľko eur v peňaženke je poctivá výslužka.

Sviatky jari v skratke: Poznáte najdôležitejšie veľkonočné zvyky?

Súvisiace články

Veľká noc BEZ ŠIBAČKY? Niektoré tradície zvládnete aj ONLINE

Veľká noc doma: Oblečte si tie najkrajšie kvety...

Výber pre vás