Vo vydavateľstve pracuje ako redaktorka už 16 rokov.  Zaujíma sa nie len o osudy známych tvárí, ale aj o silné príbehy bežných ľudí. Okrem manžela má aj dve deti, tri mačky, mnoho akváriových rybičiek a svoju vlastnú "botanickú" záhradu...   

Marcela Martinková

Keď sa povie vaše meno, ľudia si spomenú na rozprávku Princ a&nbsp;Večernica... Neobťažuje vás po rokoch takáto asociácia? Neobťažuje ma to. Jednak sa nie je za čo hanbiť ani po tých rokoch,<a rel="noopener" href="https://zena.pluska.sk/prominenti/princovia-kultovych-rozpravok-mrtvica-rozvody-ale-aj-herecke-neuspechy?itm_brand=zena" target="_blank"> lebo tá rozprávka mala kúzlo</a>, ktoré už dnes vie ťažko niekto urobiť, ale mne to aj veľmi pomáha. Lebo možno aj vďaka tejto rozprávke na mňa ľudia nezabúdajú. Tak sa vôbec na to nehnevám. &nbsp;

Máte teda rád popularitu? Samozrejme. My herci sme závislí od popularity. Je to síce hrozné, ale je to tak. A&nbsp;priznám sa vám, že keď sa za mnou dva týždne na ulici nikto neobzrie, hnevá ma to. Ale naopak, keď sa za mnou obzerajú, tak mi to ide na nervy... (smiech). Ale priznajme si, ktorý herec nemá rád popularitu? Aj preto sme hercami. Chceme to! Lebo byť spoznaný na verejnosti,&nbsp;čítaný v&nbsp;časopisoch či byť videný v&nbsp;televízii, je jedna z&nbsp;vecí, ktoré potrebujeme na to, by nás producenti oslovovali na spoluprácu. &nbsp;

Vy ste sa však istý čas živili aj niečím iným, vlastnili ste napríklad legendárnu kaviareň U anjelov. Je to tak a je pravda, že v&nbsp;určitom období by som sa len herectvom neuživil, ale nebol som jediný. Bolo to v&nbsp;deväťdesiatych rokoch. Vtedy to mali všetci umelci zložité, lebo odrazu prišli západné vplyvy a&nbsp;dalo sa tu vysielať všeličo. Tak o&nbsp;nás bol menší záujem, a&nbsp;druhá vec je, že ma ovplyvnili smutné rodinné okolnosti. Ale aj napriek tomu som od herectva nikdy úplne neodstúpil a&nbsp;ani som nemal veľkú pauzu. Od deväťdesiateho druhého roku totiž pôsobím na Novej scéne ako hosť alebo ako interný herec.

Stíhali ste teda herecké povolanie aj prácu v&nbsp;kaviarni? Doteraz netuším ako, ale stíhal som to. Ráno som išiel otvoriť podnik, odtiaľ som si „odskočil“ na skúšku v&nbsp;divadle, po nej som sa ponáhľal späť do kaviarne aby som si neskôr „odkrútil“ večerné predstavenie v divadle. &nbsp; Mali ste doslovne krátky deň... Áno. A&nbsp;to nebolo všetko. Okrem toho som robil aj iné veci, ktoré ku mne prišli nejako cez rodinu. Bolo to teda veľmi namáhavé obdobie a&nbsp;dodnes nechápem, ako som ho zvládal. Ale mám aspoň na čo spomínať a&nbsp;hlavne mám nad čím rozmýšľať, že čo všetko som v&nbsp;živote robil. &nbsp;

V&nbsp;kaviarni ste mali tisíc anjelov,&nbsp;vraj ste žiadneho z&nbsp;nich nevyhodili a&nbsp;máte ich všetkých doma. Je to pravda? Je to tak, mám ich doma úplne všetkých. Našťastie mám dom, ktorý má okrem iného aj veľkú chodbu a&nbsp;v&nbsp;nej som všetkých tých anjelov mal povešaných a&nbsp;poukladaných. Potom však došlo k rekonštrukcii, tak všetci teraz čakajú v&nbsp;škatuliach, kým si ich opäť niekam vystavím. &nbsp;&nbsp;

Ako ste k&nbsp;takému množstvu anjelov prišli? Nosili nám ich tam ľudia. Mnohí pribúdali takým zvláštnym spôsobom, tak za nich cítim zodpovednosť. Spomínam si napríklad na jedno malé dievčatko, malo päť či šesť rokov. Do kaviarne prišlo zďaleka, odniekadiaľ od Prievidze aj s&nbsp;mamou a&nbsp;prinieslo mi vlastnoručne nakresleného anjela. Je to darček, ktorý len tak nevyhodíte.

Váš dom je však výnimočný aj krásnou záhradou. Je záhradkárčenie vašou vášňou? Milujem to! Z<a rel="noopener" href="https://zena.pluska.sk/prominenti/princ-vecernice-ohuruje-juraj-durdiak-predstavuje-zahradu-ako-zmenil-on?itm_brand=zena" target="_blank">áhradka síce nie je veľká, ale páči sa mi</a>. Vymyslel som si ju tak, že sa o&nbsp;ňu nemusím veľa starať. Len ju strihám a&nbsp;občas vyčistím. Som v&nbsp;nej doma.&nbsp;

Čím je pre vás domov? Všetkým. Domov považujem za najdôležitejšiu vec v&nbsp;živote. Keď má človek domov, tak môže uvažovať o&nbsp;vzťahoch aj o&nbsp;práci a&nbsp;o&nbsp;všetkom ostatnom. Pre mňa je podstatné, že z&nbsp;môjho domova vychádzam za povinnosťami či za zábavou a&nbsp;cestovaním, ale vždy sa mám kam vrátiť. Väčšina ľudí totiž prichádza domov, ale ja z&nbsp;domova odchádzam. A&nbsp;v&nbsp;tom je rozdiel. Je to taká moja istota a&nbsp;prostredie, v&nbsp;ktorom sa cítim dobre. Samozrejme, každý si svoj domov urobí podľa seba a&nbsp;ja vďačím osudu, že ten môj je presne taký, ako som si ho vysníval...&nbsp;

Ste vášnivý fotograf. Alebo ste už fotoaparát zavesili na klinec? Vášeň zostala, ale už fotografujem oveľa menej. Ale to neznamená, že by sa mi nechcelo. Teraz našťastie mám veľa zaujímavej hereckej práce, takže by som na fotografovanie nemal čas. Lebo ja som nefotil krajinky, ale ateliérové fotografie a&nbsp;tie si vyžadujú more času... Ale počkám si do dôchodku, snáď ho ešte budem mať. &nbsp; Chystáte sa vôbec niekedy do dôchodku? Samozrejme, že nie. Herec ide do dôchodku až vtedy, keď si nič nepamätá a&nbsp;mne našťastie ešte pamäť slúži. Takže dôchodok u&nbsp;mňa zatiaľ nehrozí...&nbsp;

Zdá sa, že práce teraz máte až nad hlavu... Akosi sa to u&nbsp;mňa teraz všetko stretlo naraz. Ale teším sa z&nbsp;toho. V&nbsp;divadle hrám síce menej dôležité postavy, ale majú charaktery, na ktorých musím robiť, ale ani televízia mi nič nedaruje. V&nbsp;seriáli Nemocnica som hral postavu alzheimerika, ktorú som si musel dôkladne naštudovať a&nbsp;teraz v&nbsp;seriáli Ranč z&nbsp;produkcie TV JOJ, hrám úlohu kňaza. Je to pre mňa veľký darček, lebo sa pri nej rozhodne nenudím. &nbsp;

Museli ste sa na ňu špeciálne pripravovať? Nie, lebo s&nbsp;farármi sa bežne stretávame v&nbsp;živote, aj keď ten, ktorého stvárňujem ja, je dosť nevrlý. Je to postava, ktorá nie je vyslovene pozitívna, ale mne sa veľmi dobre hrala. &nbsp; Vy stvárňujete zvyčajne negatívne a&nbsp;ťažké postavy. Čo by ste povedali na úlohu nevyliečiteľného vtipálka? Komediálnu postavu by som prijal, ale problém je v&nbsp;tom, že ja neviem robiť srandy, teda taký ten humor „na prvú“. Jednoducho, myslím si, že by som sa v&nbsp;tom vedel pohybovať dobre, ale neviem stvárniť také tie postavy, v&nbsp;ktorých by som musel sypať vtipné veci len tak na požiadanie z&nbsp;rukáva. Okrem toho, grimasy robiť neviem a&nbsp;ani ich nemám rád. &nbsp;

Aký humor je vám teda blízky? Mám rád anglický humor. Teda humor takého typu, že ho treba pochopiť a nie ten prvoplánový. Myslím si, že úlohu v&nbsp;takejto komédii by som dokázal stvárniť.

Vraj ste veľký knihomoľ a&nbsp;dokážete presedieť s&nbsp;knihou v&nbsp;ruke aj dlhé hodiny. To máte pravdu. Pokiaľ vládzem, tak dokážem denne čítať aj osem – deväť &nbsp;hodín. Teraz v&nbsp;mojom veku však už končím čítanie s&nbsp;tým, že zaspím. &nbsp; Čo najradšej čítate? O&nbsp;tom sa ťažko hovorí, lebo som sa stretol s&nbsp;tým, že to mnohí ľudia chápu aj ako pózu. Mám rád samozrejme beletriu a&nbsp;romány, ale aj náučnú literatúru. Ja si vlastne prečítam akúkoľvek kvalitnú knihu. Povedal som vám predsa, že som knihomoľ, ktorý dokáže presedieť s&nbsp;knihou v&nbsp;ruke celé hodiny. &nbsp;&nbsp;&nbsp;

Chcete vedieť viac a vidieť hercovu záhradu? Kliknite na našu galériu.

Juraj Ďurdiak: Grimasy robiť neviem a nemám ich rád. Ako žije princ z Večernice dnes?

Autor článku

Marcela Martinková

Výber pre vás

Juraj Ďurdiak: Grimasy robiť neviem a nemám ich rád. Ako žije princ z Večernice dnes?

Autor článku

Marcela Martinková

Súvisiace články

Jorge Gonzalez: Bez gatí aj budúcnosti! Prečo mu je dnes smutno za kubánskou rodinou?

Kardashian, Markle, Aniston: Čo spája ich dokonalé vlasy? Toto je ich tajomstvo!

Oldo Hlaváček a Lucia Hlaváčková: Darčeky si nedávame. Dôvod? Neuveríte! (ROZHOVOR)

Výber pre vás