Ak by vás už nepozvali do poroty, chýbala by vám táto šou? Veľmi. Šou robíme hlavne pre divákov, ktorých pozitívne reakcie sú hnacím motorom. No a mám tam rada hlavne ľudí zo štábu. Na obrazovke to vyzerá, že jeden súťažiaci navarí, porotca to zhodnotí, ale okolo relácie sa pohybuje aj do päťdesiat ľudí. Pred kamerami ste sa vraj naučili odbúrať trému. Ako ste získali tú suverénnosť? Kto sa pred kamerou objavuje často, zvykne si. Keď som na začiatku mala trému, povedala som si, že sa budem sústreďovať len na to, čo viem, teda na hodnotenie jedla, a nebudem riešiť veci naokolo ako svetlá a kamery. Myslím, že to mi pomohlo.

Práca v gastronómii je náročná, nestála, ale aj objavná, navyše chutí. Je niečo, čo vám na nej nevonia? Je to skutočne náročná práca, lebo ľudia v gastronómii robia podľa mňa viac ako ostatní. Nielen fyzicky, lebo dvíhajú ťažké hrnce a panvice, veľké balenia potravín a podobne, ale aj psychicky. Vždy sa snažíte vyjsť v ústrety zákazníkovi, čo občas vyvoláva stres, lebo nikdy neviete, v akej nálade príde do reštaurácie. A nie všetko sa nám aj musí podariť. Vyrastali ste síce v horskom hoteli na Liptove, ale čaru gastronómie ste podľahli až v Austrálii. To ste museli prejsť pol zemegule, aby ste našli to, čo máte aj doma pod nosom? Keď som sa po roku 2000 vrátila, gastronómia na Slovensku bola v hroznom stave. Vôbec sa neriešili stravovacie návyky, zlé a nekvalitné potraviny, varili sa veľké porcie za málo peňazí. Rozhodla som sa ukázať, že sa to dá robiť aj inak, lebo v cudzine som objavila iné čaro jedla i gastronómie ako takej. Dnes je to v Bratislave už super, ale aj na celom Slovensku sa to uberá správnym smerom. V reštaurácii ste prešli všetkým – od umývania riadu cez obsluhu až po manažovanie jej chodu. Je dôležitý aj marketing, ktorý ste vyštudovali? Veľmi dôležitý, lebo verím, že každá reklama zanechá v ľuďoch stopu. Ak niekto tvrdí, že ho reklama neovplyvňuje, mýli sa. Z vysokej školy si ešte veľa vecí pamätám, myslím, že marketing mi dosť pomáha, aby som vedela promovať rôzne akcie. Napríklad sa zíde pri výbere loga či zariadenia reštaurácie.

Doma varíte skôr výnimočne. Keď prídu priatelia, akými delikatesami sa viete blysnúť? Jednoducho ich pozvem do svojej reštaurácie, kde vždy objavia nejaké dobré jedlo. A ak prídu ku mne domov, všetko zachráni catering. Sledujem na internete prácu rôznych kuchárov, takže vždy mám poruke nejakú delikatesu. Ide skôr o podobu párty jedla a rôzne kombinácie chutí. Museli ste niekedy nejaké jedlo aj vypľuť? Na začiatku relácie Moja mama varí lepšie ako tvoja. Inak zjem všetko, chutia mi aj zahraničné kuchyne, nemám problém ani s divnými chuťami niektorých byliniek. Napríklad niektorí broja proti koriandru, ktorý je podľa mňa výborná bylina. Nebojím sa ani neznámych chutí, pokojne by som si dala aj vyprážané kobylky. Po osemročnom vzťahu ste single, takže vyhlásime konkurz na nového muža? Vo svojej reštaurácii pracujem v mužskom tíme. Chodí do nej aj veľa mužov, ktorí sú našimi zákazníkmi. Okrem toho som spoločenská a aktívna, myslím, že mám nového muža kde stretnúť. Konkurz teda nie je nutný. Už som asi dospela, keď riešim zlomené srdce už niekoľkýkrát. Aj keď máme s bývalým partnerom naďalej dobrý vzťah, je jasné, že ukončiť osemročnú známosť je vždy ťažké. Zamrzí vás investovaná energia a je vám ľúto aj za zdieľaním spoločných vecí. Nebolo vám zrazu za životom vo dvojici smutno? Nejaký čas, ale myslím, že už som to prekonala. Ešte čakám na lásku svojho života. Viem, že príde, lebo som tak nastavená a na všetko nové sa teším.

Bolo by ideálne, ak by ten muž bol zákazník vašej reštaurácie? Tak to vôbec nie. (Smiech.) Ale asi by to bolo najjednoduchšie. Na dovolenky a výlety vraj chodíte aj za jedlom… U mňa je to tak, ale myslím, že takýchto ľudí pribúda. Keďže sa gastronómia otvorila už aj na Slovensku, môžu ochutnať veci, ktoré tu kedysi neboli, zároveň ich to nabáda ochutnať zaujímavé jedlá v zahraničí. Moje štyri kamošky, s ktorými často cestujem, sú gurmánky. Keď niekam ideme, zistia si, čo dobré z tamojšej kuchyne ochutnáme, a tešia sa na chute tej krajiny. Viete si predstaviť, že by ste sa stali vegetariánkou? Nie a ani to nebudem skúšať. A hlavne, môj budúci partner alebo budúca polovička nesmie byť vegetarián ani vegán. Cítila by som sa trápne, keby som zjedla tristo gramov mäsa, kým on by jedol klíčky. Toto nie je moja cesta. Ibaže by ma k tomu raz donútili zdravotné dôvody… Môžu byť výpravy za gastronómiou aj dobrodružné či niekedy až nebezpečné? Na cestách sa vždy snažím vychutnať si jedlo s domácimi. V porovnaní s ich kuchyňou sú u nás hygienické pravidlá nastavené poriadne prísne. V Thajsku chytili miestni nejakého jaštera a uvarili z neho guláš, ale to mi prezradili až neskôr. V Mexiku sme zas jedli na hrozne zaprášenej ceste kurence, ktoré boli celý deň na slnku. Mala som obavy, ale prežila som to. Aj moja imunita. Považujete stolovanie s domorodcami kdesi na vidieku za doplnok ponuky luxusných reštaurácií v meste? Keď niekam cestujem, chcem si ten zážitok užiť. A spoznať krajinu prostredníctvom ľudí. Nosíte si z ďalekých destinácií domov aj nejaké veci do kuchyne? Z ciest nenosím darčeky, ale posielam pohľadnice. Ak sa dá z nejakej krajiny niečo priniesť, tak koreniny, ktoré sa u nás nedajú zohnať.

Milujete stredomorskú kuchyňu, najmä taliansku. Čo vám z nej chutí najväčšmi? Páči sa mi jej jednoduchosť, čerstvosť a pestrosť. Recepty sú kreatívne, jedlá sa dajú ľahko uvariť. Napríklad dnes večer ideme s kamarátkami do jednej talianskej reštaurácie. Mám veľmi rada morské plody, ktoré tam robia na môj obľúbený spôsob, a s babami si k tomu dáme prosecco. A milujem cestoviny, v ktorých vždy musí byť ako základ paradajková omáčka. Prečo neznášate sviečkovú? Keď som mala asi osem rokov, rodičia do mňa v akomsi motoreste prvýkrát napchali sviečkovú aj s knedľou a omáčkou z rozmixovanej zeleniny. Mala som z toho otrasný zážitok, odvtedy som sviečkovú nejedla. A aký máte vzťah k zabíjačkovým špecialitám? Nevyhľadávam ich, ale tlačenke s cibuľou a octom neodolám. Huspeninu zjem iba od svojho otca, ktorý varí fantastickú. Ani držkovú by som si nikde neobjednala, ale keď ju doma varíme, neodmietnem. Chutia mi aj ťažké veci, napríklad bôčik, fazuľovica s údeným mäsom, kapustnica… Ako je možné, že po takýchto hodoch nestučniete? Asi je to genetikou. Moji rodičia sú štíhli a pohybovo stále aktívni. Navyše, cez deň nabehám po reštaurácii neskutočné kilometre, najmä v lete, keď je otvorená aj terasa. Veľa chodím aj na prechádzkach so psom. A na kondičku je dobré, aj keď dvíhate sudy s pivom a debničky s nápojmi... Mama hotel v Liptove? Ako najradšej si Zuzana Sabolová oddýchne od gastronómie? Vraj veľmi rada športuje. Hovorí: „Milujem hory, takže v zime lyžujem a v lete chodím na turistiku. Spája sa mi to s Liptovom, kde žijú moji rodičia.“ Bodaj by nie, veď tam má k dispozícii mama hotel, domácu stravu a upratané. Známa porotkyňa priznáva: „Starajú sa o mňa, lebo im je vzácne, keď prídem. V Bratislave zas celý môj relax spočíva v tom, že sa stretávam s kamarátkami. A zas si len vychutnávame jedlo…“ Aká je v skutočnosti? ZUZANA je aktívna a ctižiadostivá žena. Do koča aj do voza. Po vysokej škole vyrazila k protinožcom, aby práve tam pochopila, aká je jej životná cesta. Pred kamerou sa ostrieľala, preto nemá najmenší problém rozprávať o veciach, ktoré má rada a ktorým rozumie. Sympatickým úsmevom si vás získa, navyše, človek, ktorý miluje jedlo, nemôže byť ani zlý, ani závistlivý… Autor: Emil Babín Foto: Lýdia Czakó, TV JOJ, archív Z. S.

Kulinárska hviezda Zuzana Sabolová sa rozhovorila o láske! (VIDEO)

Výber pre vás