Predčasne vyspelá Pätnásťročnú Lynn prijali na Chicagskú univerzitu, v devätnástich už mala za sebou bakalárske štúdium a ako 22-ročná ukončila magisterské štúdium genetiky a zoológie. Tieto odbory si vybrala aj na Wisconsinskej univerzite, kde spolu so svojím školiteľom napísala prvú prácu o genetike rias rodu eugléna.

S dvomi diplomami vo vrecku sa Lynn začala venovať výskumu na opačnom konci krajiny, na Kalifornskej univerzite v Berkeley, lenže skôr ako dokončila dizertačnú prácu, ponúkli jej miesto na Brandeisovej univerzite. Cieľavedomá Lynn popri novej práci dokončila aj tretiu univerzitu a v roku 1965 získala titul PhD. Nakoniec prijala ponuku prestížnej Bostonskej univerzity, kde nasledujúcich 22 rokov prednášala biológiu a dosiahla titul univerzitnej profesorky. Muži v jej živote Prvýkrát sa Lynn vydávala mladá. Hneď po dokončení bakalárskeho štúdia v roku 1957 si vzala budúceho slávneho astrofyzika Carla Sagana, ktorý v tom čase študoval fyziku na Chicagskej univerzite. Narodili sa im synovia Dorion, dnes známy spisovateľ a popularizátor vedy, a Jeremy, ktorý sa venuje vývoju softvérov. Manželstvo dvoch zapálených vedcov však trvalo iba sedem rokov.

V roku 1967 sa Lynn vydala za Thomasa Margulisa, ktorý sa venoval kryštalografii. Aj s ním mala dve deti – syna Zacharyho, ktorý vyštudoval právo, a dcéru Jennifer, ktorá sa stala učiteľkou a spisovateľkou. Druhý rozvod v roku 1980 Lynn komentovala slovami: „Nie je v ľudských silách byť dobrou manželkou, dobrou matkou a špičkovou vedkyňou.“ Ďalší vzťah mala až okolo šesťdesiatky – s biológom Ricardom Guerrerom. Sila dôkazov Lynn Margulis svojimi výskumami nadviazala na teóriu symbiogenézy, ktorú prvýkrát sformuloval ruský biológ a botanik Konstantin Merežkovskij v roku 1905. Podľa tejto teórie sa veľké komplexné bunky vyvíjajú v symbiotickom vzťahu s jednoduchšími bunkami. V roku 1966 Lynn ako mladá asistentka na Bostonskej univerzite doplnila svoju teóriu mikrobiologickými dôkazmi a napísala k tomu aj teoretickú prácu, ktorú jej odmietli publikovať v 15 vedeckých časopisoch.

Keď žiadala o financie na ďalší výskum, dostala písomné upozornenie, že jej výskum je mizerný a že sa nemá znova obťažovať žiadosťou o grant. Jej práca nakoniec vyšla v roku 1967, ale nasledujúcich desať rokov ju vedci úplne ignorovali. Lynn podložila svoju prácu takým množstvom genetických dôkazov, že sa nakoniec stala uznávaným základom modernej endosymbiotickej teórie. Nebála sa provokovať Odvážna vedkyňa predkladala rôzne hypotézy, ktoré vedecká obec považovala prinajmenšom za provokatívne. Spolupracovala s klimatológom Jamesom Lovelockom na sformulovaní teórie Gaia, podľa ktorej je život na Zemi obrovský samoregulujúci sa systém.

Keď sa začiatkom 21. storočia väčšina vedcov začala prikláňať k názoru, že živé organizmy by mali byť rozdelené do viacerých ríš, nie do piatich, obhajovala pôvodnú klasifikáciu a hlavne jej zásluhou nakoniec ostalo všetko pri starom. Zastávala názor, že AIDS nie je vírusového pôvodu, teda nespôsobuje ho vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV). Po útokoch 11. septembra vyhlásila, že existujú jasné dôkazy o riadenej demolácii budov Svetového obchodného centra. Dočkala sa uznania V roku 1999 americký prezident Bill Clinton udelil Lynn Margulis Národné vyznamenanie za vedu, Linného spoločnosť v Londýne ju ocenila za mimoriadne zásluhy v oblasti evolučnej biológie, 15 univerzít jej udelilo čestný doktorát, časopis Discovery ju v roku 2002 zaradil medzi 50 najvýznamnejších žien vo vede. Lynn Margulis zomrela 22. novembra 2011 na následky krvácania do mozgu. Slávna vedkyňa si želala, aby jej popol rozprášili neďaleko jej domu v Amherste, kde prežila posledné roky života. Autor: Jana Brožíková Foto: Profimedia.sk, Getty Images

Biologička Lynn Margulis: Predčasne vyspelá vedkyňa a rebelka

Výber pre vás