Viktor bol veľmi vzhľadný muž. Už od prvého dojmu pôsobil príliš sebavedome a namyslene. Napriek tomu, že som takýchto mužov vždy obchádzala a smiala sa z nich, je pravda, že ma niečím priťahoval.

Tlačil na pílu Zoznámili sme sa na diskotéke — tú noc tam pracoval, ja som sa prišla odreagovať. Aby nedošlo k omylu — Viktor bol dídžej. Problém bol v tom, že ako prvý ma oslovil jeho kamarát Šimon, s ktorým sme si vymenili čísla mobilov, keď ma išiel odprevadiť na zastávku autobusu. Keď som sa ráno zobudila s bolesťou hlavy po prehýrenej noci, v mobile na mňa čakalo niekoľko správ od Šimona.

Bol to milý chlapec, ale čím viac sme sa spoznávali, tým viac tlačil na pílu. Jeho neustále správy mi začali prekážať, nepomáhalo ani to, že som mu neodpisovala. Bolo práve prvého mája, zopár týždňov po tom, ako som mu napísala, že mu nič viac ako kamarátstvo ponúknuť nemôžem, keď mi prišla správa od jeho kamaráta Viktora. Vymenili sme si pár správ, v ktorých bol veľmi milý a pozval ma von.

Dve tváre jedného človeka Nevedela som, čo mám od toho stretnutia čakať. Je to len pomsta za odmietnutie jeho najlepšieho kamaráta alebo si chce dokázať, že on ma dokáže zbaliť, keď Šimonovi sa to nepodarilo? Aj keď program nášho stretnutia pôsobil romanticky, opak bol pravda. Viktorova arogancia sa prejavila v plnej miere — celý čas hovoril len o sebe a svojich plánoch. Záver nášho stretnutia prebehol tak, že som zabuchla dvere jeho auta, vydýchla si a samej seba sa v duchu spýtala: „A toto čo bolo?“

Jasné, že nevydarené rande má za sebou azda každý, ale náš spoločný príbeh pokračoval. No vždy, keď mi pípol mobil, sa mi zovrel žalúdok, o týždeň mi napísal, že sa nesprával najvhodnejšie a rád by to napravil. Stretli sme sa na kraji mesta, v útulnej kaviarničke a Viktor bol ako vymenený. Správal sa normálne, bol pozorný, dokonca sa usmieval. Zobral ma ešte na neďalekú priehradu, kde sme sa prechádzali do skorých ranných hodín a ja som si uvedomovala, ako sa mi dostáva pod kožu.

Ľúbim ho aj nenávidím Prvý dojem je dôležitý a ťažko sa napráva, ale sú ľudia, ktorí najprv ukážu svoju temnú stránku a až neskôr odhalia, čo je v nich dobré. Od tohto stretnutia ubehol už rok a pol… Sú chvíle, keď Viktora nenávidím za to, ako sa dokáže k ľuďom a, žiaľ, aj ku mne správať, ale napriek všetkému ho ľúbim za chvíle, keď sme spolu sami a on mi ukazuje svoju ľudskú stránku. Myslím, že mnohé ženy prežívajú podobnú situáciu ako ja a pochybujú o tom, či im to stojí za to. Pretože žiť sa s ním nedá, ale ani bez neho. Ale každý je strojcom svojho šťastia a konečné rozhodnutie je vždy na ňom.

Príbeh Katky: Žiť sa s ním nedá, ale ani bez neho

Výber pre vás