Narodila sa 7. júla 1861 v mestečku Cavendish v štáte Vermont. Matka zomrela, keď mala sotva dva roky. Otec Ephraim Stevens sa onedlho znova oženil a rodina sa presťahovala do Westfordu v štáte Massachusetts. Nettie i jej sestra Emma mali obrovské šťastie. Otec obe veľmi miloval a snažil sa zarobiť dosť peňazí, aby mohli dostať čo najlepšie vzdelanie. Začínala ako učiteľka Nettie Stevens otca nesklamala. Bola premiantkou triedy a jednou z troch žien (druhou bola jej sestra Emma), ktoré v 70. rokoch 19. storočia absolvovali Westfordskú akadémiu. Po skončení štúdia sa Nettie presťahovala do Lebanonu v New Hampshire, kde na strednej škole vyučovala prírodovedné predmety, matematiku, angličtinu a latinčinu. Po troch rokoch sa však vrátila domov, aby pokračovala v štúdiu najprv na Westfieldskej štátnej univerzite a neskôr na novootvorenej súkromnej Stanfordovej univerzite. Po získaní magisterského titulu v roku 1900 sa začala venovať histológii. Zahĺbená do mikrosveta Mladú vedkyňu zaujímalo, čo sa deje vnútri buniek, preto sa vo svojom postgraduálnom štúdiu sústredila na jednobunkové organizmy, vývoj spermií a vajíčok, zárodočné bunky hmyzu a delenie buniek u morských ježoviek. Rok strávila v zoologickej stanici v talianskom Neapole, ďalší rok na Univerzite v nemeckom Würzburgu a po návrate do USA pokračovala v štúdiu cytológie. Nettiiným konzultantom bol zakladateľ chromozómovej teórie dedičnosti Thomas Hunt Morgan, ktorý spolu s ďalším významným genetikom Edmundom Wilsonom ovplyvnil jej ďalšie bádanie. Hodiny nad mikroskopom S čerstvým doktorským diplomom a odporúčaním oboch vedcov vo vrecku Nettie Stevens prijala lákavú ponuku – miesto asistentky na Carnegieho vedeckom inštitúte vo Washingtone. Podarilo sa jej získať grant, aby mohla skúmať dedičnosť podľa zákonov, ktoré v polovici 19. storočia sformuloval brniansky prírodovedec Gregor Mendel. Nekonečnými pokusmi a trpezlivým skúmaním pohlavných buniek hmyzu objavila niečo, čo sa dovtedy nikomu nepodarilo. Zistila, že hlavnú úlohu pri určovaní pohlavia počas vývoja organizmu hrajú chromozómy v samčej pohlavnej bunke, teda rozdiely medzi nimi.

Malý a veľký chromozóm Nettie Stevens prišla na to, že z vajíčka oplodneného spermiou, ktorá nesie malý chromozóm (dnes známy ako Y), sa vyvinie samček. Ak vajíčko oplodní spermia obsahujúca väčší chromozóm (dnes označovaný ako X), vyvinie sa samička. Chromozómy však nepomenovala ona, názvy X a Y dostali neskôr. Súčasne s ňou sa touto problematikou zaoberal aj Edmund Wilson, ale k rovnakému objavu sa nedopracoval. Keď si prečítal prácu Nettie Stevensovej, prepracoval svoje závery a v poznámke pod čiarou spomenul, že objavila pohlavné chromozómy. Mnohí autori považovali za objaviteľa Wilsona, hoci vôbec netušil, aký dôležitý je malý chromozóm (Y) pri určovaní pohlavia, až kým Nettie Stevens nepublikovala svoju vedeckú prácu. Dodatočné uznanie Aj Nettiin konzultant, genetik Thomas Hunt Morgan, zabudol, o čo sa zaslúžila a že ako ženu ju často vylúčili z vedeckých debát. V roku 1933 dostal Nobelovu cenu za vysvetlenie funkcie chromozómov pri dedičnosti. Až v článku, ktorý po smrti Nettie publikoval v časopise Science, spomenul, že sa podieľala na významnom objave a uviedol aj podrobnosti o jej práci. Bolo to obrovské uznanie pre vedkyňu, ktorej kariéra bola krátka, ale genetiku posunula významne dopredu. Nettie Stevens zomrela 4. mája 1912 v Baltimore vo veku 50 rokov na rakovinu prsníka. Od roku 2017 nesie jej meno centrum pre vedu a inovácie na Westfiedskej štátnej univerzite. Autor: Jana Brožíková Foto: Profimedia.sk

Výnimočná genetička Nettie Stevens: Rozlúštila tajomstvo pohlaví

zena

Žena

Skutočné príbehy

Rubrika

Prominenti

Báječné vzťahy

Astro

Domácnosť

Zdravie

Kvízy

Video

Pluska.sk

Výnimočná genetička Nettie Stevens: Rozlúštila tajomstvo pohlaví

Výber pre vás