František „Fefe“ Kekely (24) má napriek svojmu nízkemu veku a nie dlhej novinárskej praxi pozoruhodne rozbehnutú kariéru a skúsenosti z celého sveta. V rámci projektu Travelers.sk, ktorý je prepojený na viaceré cestovné kancelárie, zoznamuje ľudí s rôznymi kútmi planéty.

Dnes má za sebou viac ako 50 výprav najmä po Európe, Afrike a Blízkom východe. Hovorili sme s ním o predsudkoch turistov, ako aj o odľahlých krajinách, ktoré nás môžu príjemne prekvapiť.

Kultúrne šokovať môžete aj vy Mladý cestovateľ podotýka, že v istých častiach sveta z vás môžu byť domáci prekvapení viac než vy z nich. „Pripravte sa, že budete pútať pozornosť. Stačí len pribrzdiť v nejakej dedine a celé zvedavé, občas polonahé obyvateľstvo máte okolo auta. V takýchto neznámych končinách je rozumné mať sprievodcu, ktorý to tam pozná a vie, čo je okej a čo nie,“ radí Fefe. „Hlavne sa to týka odľahlejších častí Afriky, kam by som ľudí len s knižkou Lonely Planet neposielal,“ zamýšľa sa.

Takisto si treba poriadne zvážiť u nás tradičné gestá vyjadrujúce slušnosť. Niekde môže byť napríklad urážkou, ak ponúknete dieťaťu jedlo. „S tým som sa už párkrát stretol na Madagaskare. Inde sa na vás budú škaredo pozerať, ak ho pohladkáte po hlave. To sa deje napríklad v jednej komunite vo Vietname, ktorá je dnes pohltená turistami.“

Náš turista, náš pán? Cestovateľ a bloger Fefe upozorňuje nielen na reakcie domácich, ale aj na prístup nás pred hľadáčikom fotoaparátu. „Veľmi ma hnevá, ak si turisti o sebe myslia, že môžu čokoľvek. Teda, že sa postavia pred hocikoho a odfotia si ho alebo jeho obchod či dom. Predstavte si, že by u vás po dedine pobehovala skupinka ľudí a len tak bez pýtania by si fotila vašich blízkych alebo váš dvor, na ktorý by dokonca vstúpili. Pritom sa stačí len jednoducho spýtať: ,Please, photo?‘ a nemusíte dostať vynadané či v horšom prípade ,po držk‘,“ radí Kekely. Islamská šatka? Nemusí byť pravidlom

Mnoho turistov rieši, čo smie či nesmie najmä počas návštevy islamských krajín, nie vždy je to však také „horúce“, ako sa hovorí, ani v ohnisku islamu, čo potvrdzuje aj mladý dobrodruh. „Mnoho Slovákov cestuje napríklad do Maroka a po otvorení priamych lacných letov Bratislava – Marakéš sa počty ešte znásobia. Nedávno som u nás čítal, ako musí byť žena v Maroku zahalená, aj turistka. Dotyční autori podľa mňa v živote neboli v Maroku. Ani moje miestne kamarátky tam totiž šatky nenosia, dokonca ani v tamojšej jednej z najväčších mešít sveta ich netreba,“ prekvapuje Fefe.

Balkán je bezpečný, Afrika (aj) na zaplakanie Balkán, ktorý je Slovákom veľmi blízky a čoraz častejšie ho navštevujú už aj mimo známeho turistického pobrežia bývalej Juhoslávie, je stále opradený legendami a tu si cestovateľ a jeho známi takisto dokázali opak. „Nedávno sme prešli Albánsko, Kosovo, Bosnu – krajiny, pred ktorými má mnoho Slovákov obavy a aj nás na internete varovali, že ,počkajte, keď zistia, že ste Slováci‘. No, počkali sme a jediné, čoho sme sa dočkali, bola pomoc. Takých milých a ochotných ľudí sme dlho nestretli. A to sme mali byť už dávno zamordovaní,“ smeje sa Kekely.

Problémové sú, naopak, podľa neho v súčasnosti napríklad veľké, niekoľkomiliónové mestá v Afrike, kde sa v rozľahlých slumoch koncentruje chudoba. „Napríklad Johannesburg sa stal svojou kriminalitou doslova svetoznámym. Vedel som, že v týchto mestách to býva zlé, ale na vlastné oči to bolo ešte horšie. Akčný triler Okrsok 13 sa môže ísť schovať,” varuje bloger. Autor: Bohdana Ondrášková Foto: Shutterstock.com, travel.sk, CK SK

Dobrodružný cestovateľ: Niektoré predsudky sú zbytočné

Výber pre vás