Svadba s Viedenčankou
V hlavnom meste stretol tento rodák z Budatína pri Žiline aj životnú lásku – Viedenčanku Elfriedu, ktorá bola zdravotná sestra. Obaja boli po rozchode, keď ich vraj v hoteli Carlton spojilo oplakávanie svojich ex. Svadbu mali v roku 1959. Vtedy mal už Mrvečka skúsenosti aj pred kamerou, no najmä rolu vo filme režiséra Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu. Ten ho v roku 1960 obsadil aj do skvelej komédie Skalní v ofsajde, príbehu o troch stavebných projektantoch a milovníkoch futbalu (Dibarbora, Gavlaty, Mrvečka), ktorí sa za každú cenu snažia dostať na zápas medzi Československom a Brazíliou... „Mydielko, kriedička, kávička a o chvíľu je tu horúčka ako hrom. Stačí jedna injekcia a som na nohách,“ hovoril Tonko, keď sa jeho postava snažila umelo vyvolať teplotu a uliať sa tak z práce.

Anton Mrvečka
Zdroj: Archív
Anton Mrvečka

Nikto mi tu neverí…
Roky plynuli a v divadle ani v hercovom okolí nik netušil, že za srdečným úsmevom sa ukrýva silná, priam neznesiteľná migréna. Navyše Mrvečka sa nezastavil – z divadla utekal na nakrúcanie, odtiaľ do rozhlasu alebo dabovať. Večer často predstavenie, na ktoré sotva stihol dobehnúť zo zimného štadióna, kam chodil za kamarátmi hokejistami. Veľmi málo spal a bral čoraz viac utišujúcich liekov. Po liečebnom pobyte v bratislavskej vojenskej nemocnici skončil neskôr v psychiatrickej klinike v Pezinku. Počas hospitalizácie sa hercov stav stále menil. Buď z neho sršal optimizmus, alebo nemal chuť urobiť ani krok. Jedny z posledných slov, ktoré svojej dcére Silvii Kočanovej povedal, boli: „Silvia, nikto mi tu neverí. Všetci si myslia, že som prepracovaný, ale ja mám obrovské bolesti hlavy.“

Viac fotografií herca v galérii.