Simone sa narodila 3. februára 1909 v Paríži v bohatej rodine lekára židovského pôvodu. Jej brat André bol významný matematik. Hoci odmala mala Simone podlomené zdravie, mohla sa pýšiť prenikavým intelektom a výnimočným nadaním. Už ako dieťa sa naučila po grécky, a keď neskôr objavila posvätnú knihu hinduizmu Bhagavadgítu, zvládla aj sanskrt.

Srdce jej bilo doľava
Simone Weil absolvovala štúdium na parížskom Lýceu Henriho IV., kde jej názorový svet veľmi ovplyvnil učiteľ filozofie Émile Chartier alias Alain. Keď sa v roku 1928 prihlásila na École normale supérieure, na prijímačkách bola prvá, dokonca pred neskoršou filozofkou a partnerkou Jeana-Paula Satra Simone de Beauvoir. Weil však nestačila iba čistá filozofia, jej srdce už vtedy bilo poriadne doľava, a tak čoskoro začala prejavovať radikálne politické postoje, najmä pri obhajobe robotníkov. A od roku 1931 učila filozofiu na gymnáziu v Le Puy.

Last photograph of Simone Weil (1909-1943)
Zdroj: Profimedia

Práca nie je prekliatím
Simone Weil sa považovala za boľševičku. Písala články do odborárskych časopisov, pôsobila v školských odborárskych spolkoch, kde dostala prezývku Červená panna. Málila sa jej však revolučná rétorika socialistov, túžila rehabilitovať význam práce pre človeka vôbec. Písala, že práca nie je prekliatím, ale vyjadruje podstatnú súvislosť človeka so svetom, je jeho vlastným miestom a poslaním. Pozoruhodným svedectvom doby sú jej novinové správy o ceste do Nemecka z roku 1932. Za trest ju ako zlú pedagogičku preložili. Príkro odsudzovala sovietsku politiku, najmä proti Nemecku. V decembri 1933 sa dokonca stretla s Trockým.