Maca

Ako dieťa bola veľmi živá, všade jej bolo veľa, nevedela, čo je kašeľ a&nbsp;nádcha. Keď však prišiel rok 1949 a&nbsp;epidémia detskej obrny, všetko sa zmenilo.

S barlami Niektorí Kežmarčania epidémiu obrny neprežili, Nora ležala ochrnutá takmer rok a pomaly sa dávala dokopy. Pravá noha sa však z&nbsp;toho už nikdy úplne nevylízala: „Naučila som sa chodiť s barlami, ale keďže boli drevené, niekoľkokrát som ich zlomila,“ spomína Nora. Potom ktosi mamu presvedčil, aby ju dala operovať. Vyplatilo sa, lebo asi o&nbsp;dva roky neskôr jej stačila vychádzková palica.

Toto „parádne“ chodenie sa skončilo v&nbsp; roku 2011, keď sa jej v kuchyni podarilo urobiť baletnú roznožku a odlomiť kus stehennej kosti s bedrovým kĺbom, čo ju po operácii vrátilo opäť k dvom barlám. Akoby jeden hendikep nestačil, Noru trápil aj slabý zrak, ktorý postupom času vytiahla až na 26 dioptrií: „K&nbsp;päťdesiatke sa mi po operácii u&nbsp;profesora Izáka v&nbsp;Banskej Bystrici dioptrie takmer vynulovali,“ pochvaľuje si. „Pripadalo mi to ako biblické: Vstaň a&nbsp;pozeraj!“ Pred troma mesiacmi sa však zobudila a pravým okom videla iba hmlu. Na jej na konto pribudla desiata operácia.

Knihomoľka Nikdy sa nepýtala, prečo práve ona. Tvrdí, že to tak malo byť. „Ja mám vlastne v živote šťastie, lebo doteraz sa mi splnilo všetko, po čom som túžila,“ hovorí Nora. Chcela byť spisovateľkou a&nbsp;dnes má na konte desiatky publikácií. „S knihou som prišla do kontaktu veľmi zavčasu, mala som v rodine troch kantorov,“ vysvetľuje. No po čase jej nestačilo len čítať, sama chcela vytvoriť niečo podobné. Ale od snov k realizácii bola ďaleká cesta a detský sen dostal reálnu podobu až po rokoch, kedy sa zlúčil s&nbsp;druhou Norinou záľubou - históriou.

Rebelka? V roku 1967 jej vyšiel prvý debut. Vtedy sa začala viac venovať histórii a&nbsp;písaniu odborných článkov o dejinách Kežmarku. O&nbsp;rok neskôr pracovala v redakcii miestnych ilegálnych novín a za sympatie k Dubčekovi jej nasledujúcich desať rokov nevydali žiadnu knihu. „O tom mi však nikto nepovedal, len mi vracali už schválené rukopisy. No a&nbsp;navyše ma ŠTB viackrát vypočúvalo,“ spomína Nora, ktorá v&nbsp;tom čase začala pracovať v kežmarskom múzeu ako historička.

Na prechádzke... Na prechádzkach po Kežmarku rodičia Noru na všeličo upozorňovali. Hovorili o hrade a ona ani len netušila, že tam v dospelosti odpracuje štyridsať rokov ako historička. Rozprávali jej o kostoloch, v niektorých o pár rokov neskôr hrávala na organe. A neobišli ani starý historický cintorín s hrobkou popravených kežmarských pánov. Práve tá ju najviac priťahovala... Šťastie mala aj v&nbsp;škole, lebo sa neučilo „nasucho“. Slovenčinár im zadával zvláštne témy na slohové práce. Mnohí na ne nadávali, ale Nore sa výzvy veľmi páčili. Mali napísať napríklad o šnurovaní topánok či oprave bicykla, rozbor cestovného poriadku alebo poviedku, v ktorej boli vety poskladané z názvov literárnych diel.

Poznámka v&nbsp;žiackej „Niekedy som urobila zo slohu horor, tak mi do žiackej knižky pribudli poznámky na môj vonkoncom nie krotký temperament,“ smeje sa žena, ktorá už ako dieťa hovorila po maďarsky i&nbsp;po nemecky. „Nanešťastie, čosi som povedala aj na ulici a ktosi stihol ísť za komunistami nahlásiť, že moja mama - slovenská profesorka - učí svoje dieťa nenávideným fašistickým rečiam,“ rozpráva úryvky z&nbsp;detstva uznávaná historička. A pritom Kežmarok bol sedem storočí miesto, kde vedľa seba existovala slovenčina, nemčina, maďarčina aj jidiš (západogermánsky židovský jazyk)...“ Koniec bol taký, že odvtedy z trucu odmietla hovoriť cudzími jazykmi, preto dodnes vraj žiadny poriadne nevie, hoci začala všeličo.

Novodobá história Nora ešte počas štúdia na vysokej škole dostala ponuku pracovať v múzeu. Odmietla to dvakrát, ale keď videla, že z&nbsp;nej nebude učiteľka, nakoniec súhlasila. Keď natúpila do múzea, pracovali doslova v bojových podmienkach. Chodili po lešeniach a ponad archeologické výkopy, nad hlavou im praskali múry, sypala sa omietka. „Ale tá romantika najťažších rokov sa už nikdy nevrátila. Dnes sa len čudujem, že pravá história je zastrčená do kúta a&nbsp;preferuje sa taká, ktorá má ďaleko od pravdy. Pomaly zistíme, že aj Adam a&nbsp;Eva boli Slováci,“ hovorí.

Straší tam? Každý starý kežmarský dom vraj ukrýva nejaké tajomstvo. Napríklad tri domy, kde býval počas svojich štúdií Hviezdoslav. „Vďaka archívu mám niekoľko zoznamov obyvateľov mesta od 15. storočia. Viem, kde žil ako študent Martin Rázus, Ivan Stodola, Janko Chalupka, dokonca poznám aj dom, kde sa dobre najedol a&nbsp;napil najväčší maďarský básnik Alexander Petőfi, a&nbsp;potom napísal báseň o&nbsp;krčme,“ hovorí s&nbsp;úsmevom Nora.

Pracovať na&nbsp;hrade z&nbsp;15. storočia je svojím spôsobom romantika aj&nbsp;dobrodružstvo. Na&nbsp;strašidlá, samozrejme, Nora neverí, ale medzi nebom a&nbsp;zemou je mnoho nevysvetliteľných vecí. „Počuli sme kroky, nevysvetliteľný hluk, dokonca sa pes zasekol a&nbsp;nedajbože ním pohnúť.“ Keď poobede sedávali na nádvorí a&nbsp;čakali návštevníkov, neraz bolo počuť na ochodziach hradných múrov kroky. Raz dokonca jedna kolegyňa zbadala podivnú postavu...

Podzemné chodby Kto by to mohol byť? Beata Laska, ktorú dal manžel zamurovať, lebo sa chcel zmocniť jej bohatstva? Alebo mladá matka Mária Guylaffy, ktorá umrela ako 22-ročná po pôrode šiesteho dieťaťa? Alebo jej syn Imrich Thököly, ktorý hľadá svoje ukryté poklady? Záhad je v&nbsp;Kežmarku, zdá sa, neúrekom: „Starí Kežmarčania tvrdili, že sa prechádzali v&nbsp;podzemných chodbách v&nbsp;parku za hradom. Ja – a&nbsp;nielen ja – tvrdím, že chodby vychádzali aj z&nbsp;niektorých kežmarských domov, no len si nikto nechce dať rozkopať pivnicu. Škoda. Dúfam, že raz zmúdrieme a&nbsp;Kežmarok bude mať o&nbsp;pamiatku viac...“

S historičkou na skusoch: Na strašidlá neverím...

Plus TV

Vianočná dedinka - robievate si takú počas sviatkov?

Vianočná anketa s celebritami. Stalo sa im, že niekedy nenašli vianočné darčeky?

Michal Hudák s partnerkou a rodinou boli na finále ČSMT

Výber pre vás

S historičkou na skusoch: Na strašidlá neverím...

Súvisiace články

Jana utiekla zo sveta konzumu: Pod morušami som našla samú seba!

Antropologička Mary Leakey: Pátrala po predkoch človeka

Maliarka Tamara De Lempicka: Pletky s mužmi i so ženami

Marínu Chapman vychovali opice: Budete v šoku, aký život vedie dnes!

Plus TV

Vianočná dedinka - robievate si takú počas sviatkov?

Vianočná anketa s celebritami. Stalo sa im, že niekedy nenašli vianočné darčeky?

Michal Hudák s partnerkou a rodinou boli na finále ČSMT

Výber pre vás