Žili sme vo veľkom rodinnom dome, ktorý ťažko postavili starí rodičia. Mama, brat a ja. Mama bola šikovná účtovníčka, ja poslušná dcérka, brat lajdák, čo sotva ukončil učňovku. Ale o dievčatá nemal núdzu - bol vysoký, štíhly fešák s vlnitými vlasmi - a za mladi s ním bola neskutočná zábava.

depresia
Zdroj: Shutterstock

Žabka emigrovala
Brat si našiel dievča, ktorému by zniesol aj modré z neba. Volal ju Žabka. Potom musel narukovať na dva roky na vojenčinu. Žabka plakala, sľúbila mu vernosť. Ale ako sa hovorí - zíde z očí, zíde z mysle. Žabka emigrovala s nejakým starším chlapíkom do vtedajšieho západného Nemecka.

Brat to niesol ťažko, bol nešťastný a svoj žiaľ utápal v alkohole. Keď sa vrátil z vojenčiny, denne pil. A keď prišla nežná revolúcia, bol prvým nezamestnaným. Začal vydierať mamu, od rána do večera sa len povaľoval po dome…

Krik, bitky, vyhrážky…
Ja som sa medzitým vydala za slušného, mladého a vzdelaného chlapca. Bratovi prekážalo, že bývame v „jeho“ dome a novému švagrovi to dal riadne pocítiť. Začali sa hrozné nezhody, pre ktoré časom trpeli aj naše krásne detičky. Keď mama dosiahla dôchodkový vek, zostala doma, ale vôbec ju to nebavilo. Postupne prešla, aj pod vplyvom brata, od piva na tvrdý alkohol.

Brat mamu neraz zmlátil, keď mu nechcela dať peniaze, hoci aj o polnoci. Krik, bitky, vyhrážky... Deň čo deň. Všetci sme sa za nich veľmi hanbili. Dom mal, našťastie, dva samostatné byty, stál v centre mesta a my sme, neviem prečo, nevedeli opustiť. Ako by sme v ňom boli zakliati. Ale nakoniec sme sa predsa len rozhodli odísť…