A otec zarába málo, nevie nič urobiť okolo domu, pomaly ani vymeniť žiarovku. Mama bola rezká žena, v práci sa jej darilo, nejeden chlap sa za ňou otočil. Bola stále upravená, moderne a vkusne sa obliekala, a pekne obliekala aj mňa. Ocenila som to, keď som bola staršia a chcela som byť akože in.

Nech pošle peniaze!
Môj otec bol citlivý muž obdarený humorom, no rád si vypil, aj preto sa s ním mama chcela rozviesť. V deň rozvodu ma celý čas bolelo brucho, ako to dopadne. Poobede prišli naši domov s tým, že sa nerozvádzajú, ale otec sa od nás odsťahuje. Bolo to celkom rozumné riešenie. Otca som mala svojím spôsobom rada. Odišiel do Česka k svojim rodičom. Niekde tam vyrastala aj Alena, teda moja nevlastná sestra, so svojou mamou a s otčimom.

Otčim si ju neadoptoval, a tak sme mali rovnaké priezvisko. S otcom sme si často písali. Mama mi vždy prikázala, nech mu napíšem, ako ťažko sa nám žije, aby poslal nejaké peniaze. Splnila som jej prianie, ale otec neposlal ani halier navyše. Ja, brat a nevlastná sestra, to boli troje výživné. Aj on potreboval z niečoho žiť.

V siedmom nebi s Pierrom
V listoch otec často spomínal moju sestru Alenu, ktorá začala študovať ruský a francúzsky jazyk v Petrohrade. Tam sa zoznámila s Francúzom Pierrom, ktorý bol od nej o dosť starší. Bola to však láska na prvý pohľad. Alena bola pri ňom v siedmom nebi. Po skončení školy sa zobrali a odišli žiť do Paríža.

Narodili sa im dve utešené dievčatká. Pierre mal ešte dcéru Marion z predošlého nešťastného vzťahu. Tá žila s nimi. Nemala to veru sestra ľahké. A opäť vstúpil na scénu démon alkohol. Pierre mu prepadol, nebol s ním žiadny život ani rozumná reč. Sestru neraz aj zbil alebo opitý robil cirkus na celý činžiak. A že nech si ide, skade prišla. Alena toho už mala dosť, využila situáciu, keď bol Pierre mimo mesta, rýchlo zbalila deťom potrebné veci a odišla na letisko. Smer: Československo.