Predstaviteľ generácie mladších štúrovcov Ľudovít Kubáni sa narodil 16. októbra 1830 v malohontskej obci Horné Zahorany. Proslovenskými myšlienkami sa nadchol už v meruôsmych rokoch 1848-49 počas štúdií na levočskom lýceu.

Nepohodlný režimu
Po porážke revolúcie nastali pre národovcov krušné časy a prenasledovanie. A hoci nebol Kubáni vo väzení ani v exile, pretĺkal sa ťažkým životom hľadajúc si prácu, ktorá by uživila jeho rodinu. Bol úradníkom, notárom i slúžnym, pôsobil v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke i v Rožňave, ale po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 už vládna moc s jeho službami nepočítala. A tak Kubáni s manželkou a piatimi deťmi trel biedu v Rimavskej Bani. Neprajníci sa mu posmievali, že je „vyhladovaný Don Quijote“. Dva roky bol úplne bez práce, písal najmä poéziu a prózu, a bol odkázaný na každý milodar od dobrodincov. A keď konečne získal prácu advokátskeho pomocníka, dlho si ju neužil…

Bujará oslava po porade
Keď 29. novembra 1869 odchádzal Kubáni z domu na poradu v Rimavskom Brezove o zakladaní dedinských škôl, nestriasla ho ani najmenšia predtucha. Po porade niektorí chlapi navštívili pravotára Jármyho, aby mu zavinšovali k meninám. A advokát, zdá sa, si vedel vychutnávať život. Víno v jeho dome tieklo potokom, zábava sa stupňovala, a keď sa objavili karty, hneď sa okolo stola vytvorila partia. Karty vytiahol vášnivý hráč, evanjelický farár Andrej Antalík, ktorý bol zhodou okolností švagrom i kmotrom Kubániho.

Škriepka končiaca krvou…
Kubániho priateľ, spisovateľ Peter Kellner-Hostinský celú situáciu opísal trochu inak: „Po skončení úradnej porady ostal (Kubáni, pozn. red.) na meniny priateľa a kmotra svojho Andreja. Hneď po polnoci strhla sa škriepka medzi ním a Andrejom Antalíkom, a keď tohto prítomní upokojiť nevedeli, že Kubánimu patrí výhra, dvaja spoluhráči vstali od stolíka preč, dohádku ale viedol A. ďalej tak náruživo, že rozzlobený vytiahnuc nožík z vrecka, týmto tak mocne vrazil medzi ľavé rebrá nášmu Ľudovítovi, že sa nôž vyššie palca vryl do srdca jeho – a spevec náš, chlúba Rimavy – hneď hlavou na stôl klesol – a dušu vypustil.“

12 rokov kriminálu
Iná verzia hovorí, že všetci kartári už mali poriadne vypité, a keď Kubáni opäť povedal: „Oko“ a hodil karty na stôl, farára Antalíka pochytila zúrivosť. Po krátkej hádke v amoku vytiahol nôž a bodol svojho švagra Kubániho rovno do srdca. Ten vraj iba zašepkal: „Veď to nič.“ A hlava mu bezvládne klesla na stôl.

A aká bola dohra celej tragédie? Slovenská literatúra stratila vo veku 39 rokov nadaného prozaika, básnika a národného buditeľa, Kubániho vdova zostala s piatimi deťmi sama a farárovi Antalíkovi súd vymeral trest 12 rokov väzenia.

Nabudúce: spisovateľka Božena Němcová