Odhaľte záhady mysle: Čo všetko ešte netušíte o vlastnom mozgu?

Viete, že vaša myseľ denne vytvorí viac ako 6 000 myšlienok? A že väčšina z nich sa v nasledujúcich dňoch jednoducho zopakuje? Ľudský mozog je stroj na neustále spracovanie, hodnotenie, plánovanie a snívanie. Každý deň bez prestávky. A čím viac sa mu venujeme, tým viac vám odhaľuje.

Vedci tvrdia, že ľudský mozog je zatiaľ najmenej prebádaným orgánom v našom tele. Hoci o ňom vieme stále viac, veľká časť jeho fungovania – najmä v oblasti vedomia, intuície a spracovania emócií – zostáva zahalená tajomstvom. Niektorí vedci ho dokonca nazývajú „vnútorným vesmírom“ alebo „poslednou hranicou ľudskej vedy“. 

V našej hlave nosíme približne 86 miliárd neurónov, ako potvrdila rozsiahla štúdia neurovedkyne Suzany Herculano-Houzel (2009), a každý z nich môže vytvoriť tisíce spojení s inými bunkami. Odhady hovoria o 100 až 500 triliónoch synaptických spojení, čo znamená, že ľudský mozog vytvára sieť zložitejšiu než akákoľvek existujúca počítačová databáza či umelá inteligencia.
Táto fascinujúca sieť funguje nepretržite. Mozog denne spracuje približne 70 000 myšlienok – väčšinu z nich si ani neuvedomujeme. Jeho elektrická aktivita je taká silná, že by v danom momente dokázala rozsvietiť malú žiarovku. A keď spíme, mozog nespí s nami – práve vtedy aktívne triedi spomienky, čistí nepotrebné informácie a doslova „upratuje“ náš duševný priestor, pričom prebiehajú opravy na bunkovej úrovni. 

Zároveň je však mozog majstrom klamu. Vytvára ilúzie, falošné spomienky a iluzórne pravdy, ktorým veríme, pretože ich podáva ako skutočnosť. Dokáže nás presvedčiť o neexistujúcej hrozbe, skresliť minulosť a upraviť realitu podľa toho, aké filtre máme v myslení. To, čo vnímame ako „pravdu“, je často len výsledkom toho, ako nám ju mozog poskladal.
A to všetko robí bez prestávky – bez nášho vedomia, bez vyčerpania, vo dne i v noci.

Vedeli ste, že až 95 % všetkého, čo denne robíme, vychádza z podvedomia? Znamená to, že len 1 z 20 rozhodnutí robíme skutočne vedome – zvyšok sú reakcie, automatizmy, naučené vzorce správania, ktoré prebiehajú bez toho, aby sme si ich všimli. Podvedomie je ako výkonný softvér, ktorý nevidíme, ale ovláda všetko – od toho, ako ráno reagujeme na budík, cez to, ako držíme volant, až po to, prečo nás priťahuje určitý typ ľudí.
Čo je ešte desivejšie – mnohé z týchto programov vznikli v detstve, často do siedmeho roku života, keď bol náš mozog vo vlnách theta – v stave pripomínajúcom hypnózu. Vtedy sme nemali schopnosť kriticky hodnotiť svet, len sme pasívne prijímali informácie a ukladali ich ako pravdu. Ak vám niekto v detstve opakoval, že ste „nešikovní“, „nevhodní“ alebo „tichí“, vaša myseľ to prijala ako fakt – a možno tomu veríte dodnes, hoci to nikdy nebola pravda.

Podvedomie riadi vašu sebaistotu, schopnosť zvládať stres, výber partnerov, kariérne ambície aj schopnosť veriť v šťastný život. Ovplyvňuje dokonca aj imunitu – ak veríte, že ochoriete, telo začne produkovať stresové hormóny, ktoré oslabujú obranyschopnosť. Naopak, placebo efekt je dôkazom, že ak uveríme v uzdravenie, telo začne naozaj produkovať liečivé reakcie – aj keď dostaneme len obyčajnú tabletku z cukru.

Mozog je výnimočný aj v tom, že nerozlišuje medzi skutočnosťou a silnou predstavou. Keď si niečo intenzívne vizualizujete, zapájajú sa tie isté oblasti mozgu ako pri reálnom zážitku. Preto športovci trénujú úspech najprv v hlave – a preto sa dá preprogramovať aj podvedomie, ak mu ponúkame nové obrazy, myšlienky a pocity. Ale pozor – mozog potrebuje opakovanie, emóciu a obraz. Nestačí niečo povedať raz. Musí to byť cítené, predstavené a žité – aspoň v mysli.
Podvedomie je silné, ale neutrálne – nehodnotí, čo je pre vás dobré alebo zlé. Len robí to, čo sa naučilo. A to znamená jediné: ak ste sa raz niečo naučili, môžete sa to naučiť aj inak. Ak si roky opakujete: „Nie som dosť dobrá,“ podvedomie tomu verí. Ale ak mu začnete opakovane predkladať nový príbeh – „Som hodná lásky, mám v sebe silu, som dosť“ – ono sa prispôsobí.
Nie zo dňa na deň. Ale časom. Pretože mozog je plastický – mení sa podľa toho, čo si myslíte. A keď zmeníte svoje myslenie, zmeníte aj realitu.