Ako dlho sa pokúšať o dieťa?

Sú obaja zdraví, mladí, milujú sa a tak strašne chcú. O to väčšie a nepríjemnejšie však býva prekvapenie, ak sa takéto potiaže predsa len vyskytnú.

Po romantickom rozhodnutí spraviť si dieťatko a po ešte romantickejšej realizácii, žena túžobne očakáva, či na sebe spozoruje nezvyčajné príznaky naznačujúce, že je „v tom“. Čo i len nepatrnú odchýlku svojho psychického, či fyzického stavu jednoznačne považuje za neklamný príznak počiatočného štádia tehotenstva. Až príde deň D, ktorý ju bohužiaľ vyvedie z omylu.

Povie si nevadí. Veď by bol zázrak, keby sa také niečo vydarilo na prvýkrát. A tak partneri s rovnakou vervou pracujú na bábätku ďalej. Mesiace ubiehajú, nadšenie opadá, dobrá nálada klesá, ale zato zmätenosť, nervozita i zúfalstvo stúpajú. A nenaplnená túžba ženy mať dieťatko sa stáva neznesiteľnou.

Kedy prichádza na rad lekár
Podľa správnosti môžeme o neplodnosti začať hovoriť, ak nedôjde k otehotneniu po jednom roku pravidelného nechráneného pohlavného styku. Bežne plodná dvojica vo veku do 25. rokov má každý mesiac šancu na otehotnenie jedna ku štyrom. V preklade to teda znamená, že približne deviatim z desiatich párov pokúšajúcich sa o bábätko, sa to v priebehu jedného roka podarí. To sú tí šťastní.

Vyšetrenia u žien sú zamerané na zistenie ovulácie, priechodnosti vajcovodov a hormonálnej hladiny. Žena zväčša absolvuje bežný odber krvi na zistenie jej celkového zdravotného stavu, ale aj odber krvi v konkrétny deň cyklu s cieľom zistiť hladinu určitých hormónov.

Nevyhne sa ani bežnému vyšetreniu ultrazvukom, rtg, či iným, s tým súvisiacim odberom. Ak sú však zo strany lekára podozrenia na nepriechodnosť vajcovodov, podstupuje menší operačný zákrok zvaný laparoskopia. Práve choroby vajcovodov sú na príčine neplodnosti u približne 25 % postihnutých párov.

Nesmieme zabúdať ani na dôležitosť duševnej pohody ženy, ktorá túži otehotnieť. Tá je údajne jednou z najpodstatnejších faktorov. Asi ste už neraz počuli teóriu, že netreba na to príliš myslieť a tehotenstvo príde. Nevieme, kto ju vymyslel, ale reči typu, že sa treba uvoľniť a nesústrediť výlučne na proces oplodňovania postrádajú logiku. Či už v počiatočných prirodzených alebo v tých neskorších umelých pokusoch otehotnenia.

Stačí sa čo i len trošku zamyslieť nad psychikou ženy, ktorá túži otehotnieť. Ešte donedávna užívala antikoncepciu. Zrazu má zabudnúť na túto pravidelnosť a nevnímať, že „ide na ostro“?

V prípade dlhodobo neúspešných pokusoch otehotnieť ani nehovoriac. Dá sa psychicky ignorovať skutočnosť, že žena musí neustále svoj cyklus sledovať, chodiť na lekárske vyšetrenia, podrobovať sa liečbe formou liekov, či injekcií, prípadne absolvovať niektoré z vymenovaných procedúr? A to nespomíname tlak zo strany okolia a ďalšie prípadné aspekty s tým súvisiace.

Autor: Klára