Často sa stáva, že si ani neuvedomujeme naše myšlienkové pochody.
V hlave nám blúdia najrôznejšie otázky často o ľuďoch v našom okolí. Zamýšľame sa nad naším vzťahom k rodine, k priateľom, kolegom, šéfovi, a väčšina z nás si ani neuvedomuje, ako veľmi je správanie ľudí v našom okolí ako aj nás samotných ovplyvnené duplikačnou teóriou. Tá hovorí o tom, že človeka v správaní neovplyvňuje len jeho miesto v rodine, ale aj pozícia medzi súrodencami (W. Toman).
Starostlivý starší brat
Najstarší súrodenci si najprv vyskúšali úlohu jedináčika. Po príchode súrodenca sa museli naučiť deliť o záujem a lásku rodičov. Tí naňho čiastočne preniesli zodpovednosť za mladšieho. Preto sa stotožnili s úlohou rodičov - v živote sa to prejavuje väčšou zodpovednosťou a starostlivosťou o druhých ľudí. Takýto ľudia v sebe majú „zakódovanú“ myšlienku, že by mali dbať o „slabších a menších“ okolo seba.
Zlatá stredná cesta - kľúč k emancipácii
Strední prišli do rodiny, v ktorej už bolo staršie a dokonalejšie dieťa a preto ako prvú majú možnosť naučiť sa žiť s nálepkou konkurenta. To im dáva do vienka schopnosť, byť pripravení na rôzne typy životných vzťahov a situácií. Majú pocit, že sa im nedostáva toľko pozornosti ako starším a mladším. V živote sú samostatnejší, rýchlejšie sa emancipujú a ako prví opúšťajú svoju rodinu.
Má to najmladší najľahšie?
Najmladšie deti mávajú najviac opory a ochrany. Na jednej strane majú potrebu rivalizovať so starším súrodencom a vyrovnať sa mu, no súčasne im je príjemná ich spoločnosť, opatera a ochrana.. Keďže rodičia už získali skúsenosti pri výchove prvého dieťaťa, títo mladší majú už cestu prešliapanú. Je im viacej dovolené a je pre nich prirodzená starostlivosť inými ľuďmi.
Rozmaznaní jedináčikovia?
Jedináčikovia nemajú iných partnerov ako rodičov. Dostávajú viac lásky a pozornosti ako iné deti. Takýto ľudia sú často „rozmaznaní“, na druhej strane však preberajú správanie dospelých a lepšie s nimi vychádzajú. Často sa dostávajú do vedúcich rolí.
Autor: Rosa