Biť či nebiť
2. 6. 2006, 4:00
Obdobie vzdoru, alebo ak chcete malá puberta. Dvojročné dieťa prehnuté v hysterickom oblúku uprostred hypermarketu a jeho nervózna rozčúlená matka s pravicou pripravenou na výprask. Váš sotva pätnásťročný potomok s unudenou tvárou a pichľavým pohľadom, ktorým jasne dáva najavo, čo si myslí o generácii svojich rodičov. Asi každý, komu príroda dopriala deti, sa občas dostane do situácie, kedy by najradšej s chuťou zabudol na všetky psychologické poučky a svojho malého či odrastenejšieho miláčika celkom nevýchovne "
zrezal".
Tri pravidlá trestov
Cieľom výchovy je, aby sa naše dieťa správalo takým spôsobom, ktorý je spoločensky prijateľný. Snažíme sa uňho podporovať dobré správanie a dobré vlastnosti. To, čo je zlé a nevhodné, chceme eliminovať alebo celkom odstrániť. Tým, že dieťa potrestáme, mu dávame najavo, že to, čo urobilo, bolo zlé. Trest, nech už ide o pokarhanie alebo pár zaúch, však sám o sebe v žiadnom prípade neukáže, aké správanie je správne. Ak nebudeme nekriticky prijímať na západe populárny liberálny štýl výchovy (niekedy označovaný ako výchova bezstresová), pravdepodobne sa občasnému potrestaniu dieťaťa nevyhneme. Každé zdravo sa vyvíjajúce dieťa skúša, kam až môže zájsť, preveruje výchovné mantinely a občas i pevnosť našich nervov. Vždy je však nutné mať na pamäti tri zásady, ktoré z trestu urobia skutočný výchovne zmysluplný čin:
- Prostredníctvom trestu napraviť škodu. Tisíckrát ste svojmu desaťročnému synovi vysvetlila, že otĺkanie steny domu loptou je hlúpa zábava, pri ktorej prinajmenšom odstrelí kvetináče v susedkiných oknách, v horšom prípade i s inkriminovaným oknom. Podarilo sa mu oboje. Lepšie ako výprask funguje znížené vreckové (aspoň o časť sumy nutnej na zaplatenie sklenára) a chlapcovo osobné ospravedlnenie susedom.
- Trest má zabrániť opakovaniu nevhodného správania. Ak využijeme opäť príklad s rozbitým oknom a zníženým vreckovým, je pravdepodobné, že si dá nabudúce väčší pozor.
- Trest musí vinníka zbaviť pocitu viny. Po každom treste musí prísť odpustenie. Potrestanie má problém uzavrieť, zbaviť dieťa pocitu viny. Rodičia by deťom nemali ich prehrešky stále dokola pripomínať.
Jedna z najzákladnejších a najvšeobecnejšie formulovaných výchovných poučiek hovorí, že výchova má byť založená na pozitívnej motivácii dieťaťa k žiaducemu správaniu. Popri treste je nevyhnutným a mnohokrát efektívnejším výchovným prostriedkom pochvala alebo odmena. Dieťa vám pomôže s riadom a vy potom máte čas zahrať si s ním pexeso. Jednoduchá rovnica s plusovým znamienkom. To, že dieťaťu venujete svoj čas je preň najväčšou odmenou. Dieťa pochopí, že správne správanie sa "vyplatí", samozrejme v tom najlepšom slova zmysle, a nabudúce sa ho bude snažiť zopakovať.
Telesné tresty len pre batoľatá
Detský psychológ Zdeněk Matějček kedysi zverejnil malú anketu, ktorú urobil na zhromaždení ľudí, ktorých výchova detí bola v nejakej forme zamestnaním. Spýtal sa ich, či je podľa ich mienky vhodné používanie telesných trestov a prečo. "Zhromaždenie sa rozdelilo na dve polovice. Prvá polovica telesné tresty rozhodne zamietala, druhá polovica s určitými výhradami pripúšťala. Objavili sa názory, že je to účinné a užitočné, že je nutné prispôsobiť takéto potrestanie veku a individualite dieťaťa, že má byť skôr symbolické než citeľné, že sa nemá diať v afekte alebo návale zlosti, že nejaké to pacnutie nie je telesný trest, že sa niekedy bez neho neobídeme, že je možné použiť ho len v krajnom prípade" (Z. Matějček: Po dobrom alebo po zlom).
Sám Zdeněk Matějček pripúšťa situácie, kedy telesný trest (samozrejme vo svojej najmiernejšej forme) má určité výchovné opodstatnenie. Batoľatá a sčasti i deti v predškolskom veku sú vývojovo nastavené na akési fyziologické vnímanie a prijímanie trestov a odmien. Pohladenie, pomaznanie alebo sladkosť je pre dvojročné dieťa jednoduchou a jasne zrozumiteľnou odmenou. Rovnako jednoznačne na ne potom zapôsobí pacnutie cez zadoček. Ešte raz však treba pripomenúť otázku vývoja. Čím je dieťa staršie, tým menej je ruka na jeho zadočku účinná a výchovne zmysluplná.
Pravdepodobne nie je potrebné zdôrazňovať, že akékoľvek trestanie detí mladších než jeden rok, je celkom neopodstatnené. Ak má trest nasledovať po nejakom previnení dieťaťa, potom sú dojčatá celkom bez viny. Vo svojom vyvíjajúcom sa mozočku ešte nie sú schopné spracovať naše požiadavky a tým pádom ich ani nemôžu plniť. To, že takto maličké dieťa plače alebo kričí nie je "zlostením", ale prejavom nejakého nepohodlia alebo jeho temperamentu (niektoré deti skrátka plačú viac než iné).
Agresivita za agresivitu
Ako už bolo povedané, veľmi mierny telesný trest má svoje opodstatnenie len u batoliat. Jeho nekritické používanie v neskoršej dobe so sebou prináša mnohé riziká. Primitívny (telesný) trest prípadne trest na primitívnej úrovni vyvoláva u dieťaťa primitívnu reakciu a môže tak brzdiť vývoj jeho osobnosti. Dieťa sa stane naučene poslušným robotom, nebude premýšľať o svojom správaní, bude sa riadiť len snahou vyhnúť sa trestu.
Telesný trest je pre dieťa veľakrát nezrozumiteľný, častejšie je odrazom našich vypätých emócií než reakcií na nevhodné správanie dieťaťa. Ak je dieťa opakovane telesne trestané, preukázateľne častejšie potom samo reaguje agresívne, na základe nápodoby má tendenciu presadzovať sa pomocou pästí. Ak je naplnená definícia násilia, stáva sa telesný trest týraním dieťaťa. Ak sú telesné tresty príliš kruté, vedú k útekom dieťaťa z domova a jeho svojvoľnému nekontrolovateľnému správaniu. Niektoré z nadmerne telesne trestaných detí majú zvýšenú tendenciu k sebapoškodzovaniu.
Autor: Eva Kneblová
